Počas príjemných jesenných dní žiaci zo ZŠ Dr. J. Dérera navštívili zaujímavé výstavy, besedovali o knihe, niektorí vyšli na Plavecký hrad, iní zostúpili do krýpt či navštívili malacký cintorín.

 

Ostatné októbrové dni však hýrili farbami. Vo vestibule hlavnej budovy trónili oranžové plody jesene. A všetky boli prenádherné: veľké i malé, okaté, vysmiate, zubaté, strapaté, vyrezávané, s kvetmi i s klobúkmi… Svetlonosi počas tmavých večerov. Ktorá tekvica z tých 148 bola najkrajšia? To si netrúfol povedať nik. A tak každé úsilie bolo odmenené drobnou pozornosťou.

 

V predvečer jesenných prázdnin sa stretli všetci tí, ktorí sa chceli krásne báť aj zabaviť. Najskôr sa predovšetkým deti z I. stupňa so svojimi rodičmi či staršími súrodencami spoločne prešli mestom s blikotajúcimi svetielkami lampiónov. Potom si všetci vypočuli povesť o Dérerke. Vedeli ste, že škola stojí na mieste husej pažite? A že tú našu školičku Malačania sprvu ani veľmi nechceli?

 

Kto nabral v ten štvrtkový večer dostatok odvahy, vybral sa do budovy školy. A tá sa premenila na tajomný hrad! Vo vestibule vyrástlo tmavé hradisko, ktoré strážil trojhlavý drak, zjavili sa víly, panie v bielom, tajomní bojovníci… 

Draky, šarkany – vlastnoručne vyrobené, kúpené, papierové, igelitové, malé, väčšie, pestrofarebné – tie hrali hlavnú úlohu i v školskom klube detí. Vyleteli na motúzikoch, aby sa zahrali s vetríkom na školskom dvore i v Zámockom parku. Teda na školskom dvore zostali mladší klubáci, tretiaci a štvrtáci vyrazili na veľkú lúku pri kaštieli. Drobnou sladkosťou a diplomom boli odmenení najšikovnejší navigátori šarkanov.