V polovici 17. storočia nový zemepán Pavol IV. Pálfi prestaval kaštieľ v Malackách na kláštor. Povolal sem rád františkánov. Ich úlohou bolo zabezpečiť rekatolizáciu vtedy prevažne evanjelického panstva a šíriť vzdelanosť. Malacký kláštor existoval takmer 300 rokov. Patril medzi najväčšie a najvýznamnejšie na slovenskom území. Pôsobilo tu mnoho františkánskych osobností – hudobníkov, literátov, výtvarníkov, vedcov.

Počas existencie kláštora bola jednou z jeho hlavných úloh výchova a vzdelávanie rehoľníkov. Situácia sa zmenila za provinciála P. Mansvéta Olšovského, ktorý dosiahol, aby v nej mohli študovať aj žiaci, ktorí neboli členmi rehole. Ciele školy sformuloval takto: „Pripraviť mládež k jeho budúcemu životnému úkolu, k sústavnej práci ľudovej výchovy, umožniť mládeži vyššie štúdiá akademické na tuzemských a zahraničných univerzitách.“ Školský rok sa začal v septembri 1927. Upravené priestory boli slávnostne odovzdané verejnosti počas osláv 700. výročia smrti sv. Františka 2. októbra 1927. Tamojšie gymnázium patrilo medzi najvýznamnejšie školy v Československu. Kláštor bol zlikvidovaný v apríli 1950 príslušníkmi komunistickej moci.

Gymnázium sa napokon obnovilo, patronát a výučba však už nespadá do pôsobenia františkánov. Tí sa sem i napriek tomu radi vracajú. Urobili tak i v piatok 4. októbra na sviatok sv. Františka. Na gymnáziu strávili celé doobedie. Debatovali, smiali sa i rozoberali dnešný svet so študentmi gymnázia. Svoje pôsobenie františkáni ukončili svätou omšou. Piatok sa tak stal výnimočným dňom nie len v histórii Spojenej školy sv. Františka Asisského, ale i Malaciek. V tento deň sa nadviazalo na silnú tradíciu a započalo sa v jej pokračovaní. Bratia rehoľníci sa rozhodli na školu vracať a pokračovať v príprave mládeže k životnému údelu. Priniesli so sebou nielen závan histórie, ale i harmóniu, pokoru a múdro. Najmä však pokoj a dobro, tak ako znie františkánsky pozdrav. Pokoj a dobro Malačania.

Zdroj: Malacké pohľady, foto: Múzeum Michala Tilnera, Denisa Bogdalíková

Denisa Bogdalíková