Ozval sa nám čitateľ s prosbou, aby sme po článkoch o ohľaduplnosti pri parkovaní skúsili načať aj tému ohľaduplnosti pri susedskom spolunažívaní a venčení psov.

Tieto témy trápia nejedného obyvateľa a zaslúžia si pozornosť. Konkrétne ide o hlasitý štekot psov, často aj hlboko v noci, a psie exkrementy „zdobiace“ každý kúsok voľnej trávnatej plochy.

Správny pes breše, ale nehryzie

Tak znie jedna zo zaužívaných poučiek, ktoré sa pohybujú niekde na úrovni ľudovej slovesnosti či urbánnej legendy. Prehnaný štekot je bežnou súčasťou životov obyvateľov mesta, najmä tam, kde prevažuje zástavba rodinných domov. Pes patrí k domu rovnako ako komín a záhrada, no zabezpečenie majetku sa dnes dá riešiť aj bez toho, aby vaša „zabezpečovacia bytosť“ hnevala po večeroch a nociach všetkých susedov naokolo.

Jedna vec je pes, ktorý štekotom odplaší narušiteľa, avšak druhá vec je frustrované nevychované  zviera, ktorého jedinou zábavou je vysokointenzívny štekot doslova na všetko. Takéto zviera môže nielen obťažovať susedov, no zároveň môže škodiť aj samo sebe. Byť neustále v strehu – a teda v strese – nie je zdravé ani pre ľudí ani pre psov.

Riešenie je pritom oveľa jednoduchšie, ako sa zdá: ohľaduplnosť. Nie som predsa na svete sám, žijem v spoločnosti ľudí, a tí majú právo na trochu pokoja. S tým súvisí snaha vychovať psa tak, aby štekal len vtedy, keď je to naozaj nutné, teda iba keď hrozí reálne nebezpečenstvo. A to sa dá. Dokonca aj v neprítomnosti majiteľa, dokonca aj bez účasti cvičiteľa či psieho psychológa. Riešenie doslova za pár eur, ktoré psa len upozorní, keď to so štekaním preháňa. 

Obojok za pár eur

Volá sa to protištekací obojok. Napriek zaužívanej predstave o týraní a obmedzovaní psa, protištekací obojok nič z toho nerobí. Dokonca jeho cieľom ani nie je zabrániť psovi štekať. Cieľom je zbaviť sa extrémneho a nadbytočného štekania, pričom posúdenie toho, čo už je zbytočné a čo nie, zostáva v rukách majiteľa. Protištekacie obojky vedia prostredníctvom pípnutia, či prinajhoršom vibrácie, upozorňovať psíka, že to už s hlasitosťou preháňa. Úroveň pípnutia či sily vibrácie si vie užívateľ nastaviť. Rovnako vie nastaviť, koľko štekotu a najmä aká hlasitosť je už extrém a zaslúži si reakciu. Pes takýto povel od obojku chápe okamžite a omnoho lepšie ako okríknutie od majiteľa. Mnohí psi vaše okríknutie považujú len za odobrenie štekotu a berú ho, akoby ste sa pridali na ich stranu a štekali s nimi: dobre, teraz šteká panička, a keď prestane, začnem zasa ja, alebo môžeme spolu.

Dá sa to bez výboja

Viaceré protištekacie obojky umožňujú aj nastavenie elektrického výboja, no ten obvykle prichádza až v prípade, že pes nepočúvne predchádzajúce výzvy, a zvyčajne sa finálny výboj dá vypnúť. Existujú však aj obojky bez možnosti výboja.

Aj keď sa to milovníkom psov nemusí zdať v poriadku, výboj psovi neublíži, len ho upozorní s dostatočnou intenzitou. Obvykle je určený veľkým, silným a najmä tvrdohlavým psom. Tí sa rýchlo naučia, do akej miery štekať môžu, aby nedostali ani pípnutie, ani vibráciu a tobôž výboj. Zároveň obojok psovi nezabráni štekať, ak niekto naozaj ohrozuje domácnosť a členov rodiny. V takom prípade je mu totiž úplne jedno, či sa mu niečo trasie a pípa na krku.

Hnedé prekvapenia

Druhý problém, s ktorým sa stretáva nielen náš čitateľ, sú psie exkrementy v tráve. Obvykle ich je menej v centre mesta, pretože viac očí viac vidí a ani menej ohľaduplní psíčkari zvyčajne nepotrebujú, aby sa na nich každú chvíľu niekto oboril.

Avšak práve tam, kde je očí menej – teda na okrajoch mesta, tam už je exkrementov po krajoch chodníkov a ciest oveľa viac. Typickým príkladom je ulica Boženy Němcovej, na konci ktorej bol po žiadosti obyvateľov inštalovaný nový zberný kôš na psie exkrementy. V jeho najbližšom okolí sa hromadia psie bobky. Všade platí, že správny psíčkar hnedé stopy po svojom psovi zbiera. Ide totiž nielen o estetický problém, ale aj o záťaž pre životné prostredie – obsahuje totiž extrémny podiel dusíka a fosforu, ktoré zaťažujú lokálne ekosystémy a zásadne ovplyvňujú výskyt rastlín a na nich naviazaných živočíchov. Psí výkal skrátka nepatrí ani na trávnik, ani na chodník, ani do parku.

Veľká väčšina psíčkarov nechce byť zlým susedom. Každý kto ľúbi psa a dokáže sa oňho starať, zvládne problémy so štekotom a exkrementami vyriešiť.

Stáva sa, že reálnou cestou ako sa tieto problémy obvykle riešia, sú hádky, sťažnosti a úplne na konci celkom zbytočné súdne konanie. I keď krik, nadávanie a hádky idú mnohým veľmi dobre, škodia nám a často nemajú zmysel.

Text: J. Hargaš, foto: -jh-/-dm-