Pokračujeme v sérii rozhovorov s konateľom mestskej spoločnosti TEKOS Malacky Petrom Bartoškom. Dnes sa budeme rozprávať o BIO odpade zo záhrad (BRO) a kuchynskom odpade (BRKO).

Začnime kuchynským odpadom. Ako si Malačania zvykli na jeho triedenie?

            Odkedy sa začal zber kuchynského odpadu, môžeme skonštatovať, že si Malačania naň zvykli. Jeho množstvo každý rok mierne stúpa, vlani ho bolo 303 ton.

            Aká je kvalita vyzbieraného odpadu? Častokrát vídavam v kontajneroch vyhodené aj plastové vrecká, videl som už aj plastové vedro či konzervy… Ako sa z odpadu odstraňujú predmety a zložky, ktoré tam nemajú byť?

            V kontajneroch sa už naozaj našlo všeličo – od plných zaváraninových pohárov až po komunálny odpad. Pred jeho ďalším spracovaním zberové vozidlo vysype kuchynský odpad na výklopný zásobník. Tam sa z neho ručne vyberá odpad, ktorý tam nepatrí, a až potom sa presúva cez drvič na kompostovanie.

V kontajneroch vídavam aj biologicky rozložiteľné obaly a vrecká. Môže sa kuchynský odpad vyhadzovať v týchto vreckách? Patria sem aj biologicky rozložiteľné utierky, hubky, príbory či obaly z jedál?

            V tomto odpade sa nachádzajú biologicky rozložiteľné, ale občas aj obyčajné nerozložiteľné veci. V kuchynskom odpade, ktorý privezie zberné vozidlo, sa to však dá len veľmi ťažko rozlíšiť, a preto ho musíme ručne dotriediť. Toto ručné vyberanie výrazne sťažuje spracovanie kuchynského odpadu, preto obyvateľom odporúčam, aby napríklad biologicky rozložiteľné vrecká nevhadzovali do kuchynského odpadu.

Mnohých ľudí od separovania kuchynského odpadu odrádza zápach, ktorý vás udrie pri otvorení kontajnera, najmä v lete. Dá sa tento problém nejako riešiť? Pomohli by polopodzemné kontajnery?

            Áno, verím, že zápach v teplejšom období roka je problém. Možno to ľudí odrádza, no paradoxne sa v letnom období  množstvo kuchynského odpadu zvýši.  Zo zákona máme povinnosť vykonávať jeho zber počas roka od 1. apríla do 30. novembra dvakrát za týždeň. Na takýto zber máme špeciálne smetiarske auto, ktoré po výsype nádobu vypláchne vodou. Zápachu sa úplne nedá zabrániť a neviem, či by pomohli podzemné kontajnery. K rozkladu pri vyšších teplotách príde tak či tak, čiže možno by sa proces spomalil, ale to by bolo asi tak všetko. Zápach by tam bol tiež.

Ako je to v prípade biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad (BRO)?

            Jeho množstvo sa pohybuje v hodnotách približne 1500 ton za rok. Záleží na tom, či je rok suchý alebo vlhký.

Býva v ňom niečo, čo by tam nemalo byť?

            Nie. V tomto druhu odpadu sa v 99% nenachádza nič, čo by tam nepatrilo.

Tento druh odpadu sa zbiera len z rodinných domov, keďže bytovky väčšinou nemajú záhrady. Zachytil som však snahy niektorých obyvateľov, ktorí sa starajú o okolie bytových domov, mať takýto kontajner k dispozícii. Dá sa im vyhovieť?

            Áno, tento zber máme iba pre rodinné domy. Mesto sa snaží vyjsť v ústrety aj obyvateľom bytových domov, no problémom je pridať kontajner na bio odpad zo záhrad. Neumožňuje to veľkosť kontajnerových stojísk na sídliskách, ktoré sa často nedajú kapacitne zväčšiť. Mesto však vychádza v ústrety obyvateľom bytových domov  tým, že sa stojiská pravidelne dočisťujú zvlášť vozidlom. Čiže zelený odpad, ktorý nie je hodený do kontajnera spolu s komunálnym odpadom, môžeme naložiť a odviezť do kompostárne.

Aké sú základné rozdiely medzi triedením kuchynského odpadu a biologicky rozložiteľného odpadu?   

            Pri rodinných domoch je zber odpadov nastavený a prispôsobený veľmi dobre. Na zber BRO majú obyvatelia k dispozícii hnedé 120-litrové nádoby. Od marca do konca novembra ich vyvážame 2x za mesiac. Okrem toho v každom obvode sú rozmiestnené nádoby na kuchynský odpad. Pre tých, ktorí majú väčšie množstvo biologicky rozložiteľného materiálu zo záhrad, sú k dispozícii zberné dvory, kde ho bezplatne môžu odovzdať.

Tieto dva druhy odpadu sa po zvoze stretávajú v novej mestskej kompostárni. Ako vyzerá proces spracovania biologicky rozložiteľného odpadu?

            Samotný proces sa delí na niekoľko fáz:

1. dovoz a triedenie – odpad sa privezie na spracovaciu linku, kde sa ručne vytriedi,

2. drvenie a uskladnenie – vytriedený odpad sa pomelie, uskladní do klimatizovaných nádob a pripraví sa na ďalšie spracovanie, 

3. kompostovanie v biodomoch – kuchynský odpad sa mieša s biologicky rozložiteľným odpadom v optimálnom pomere dusíkatých a uhlíkatých látok a vloží sa do biodomu. Proces kompostovania riadi počítač, ktorý zabezpečuje vháňanie vzduchu a meranie teploty, 

4. separovanie –  kompost sa uloží na plochu, kde zreje a následne sa  separuje od väčších zvyškov. Vzniká tak hotový produkt pripravený na použitie. 

            Výsledkom procesu spracovania sú dva druhy kompostu. Prvým je čerstvý kompost (2 – 6 mesiacov).  Nachádza sa v štádiu stabilizácie a  živiny sa viažu na organické zložky. Je nevhodný na priesady a jemné rastliny, ale vhodný ako mulčovací materiál pod kríky a stromy. Druhým druhom je zrelý kompost. Ten je vhodný na všeobecné použitie v záhrade s odporúčaným dávkovaním 10 – 20 kg na 1 m². Je ideálny na zlepšenie pôdy, pri zakladaní pestovateľských plôch alebo pri úprave pôdy okolo novostavieb.

Aké sú možnosti zakúpenia kompostu?

            Občania si môžu počas celého roka dohodnúť odber a úhradu kompostu v sídle TEKOS na Partizánskej. Kompost si môžete odviezť vo vlastných nádobách alebo v prívesnom vozíku, alebo zakúpiť 50-litrové balenie. Na jar bude možné počas vybraných termínov v piatok a sobotu kúpiť kompost priamo v kompostárni. Takýto predaj sme robili aj na jeseň.

Aká je kvalita kompostu? Nefigurujú v ňom zvyšky vecí, ktoré ľudia nesprávne vyhadzujú do bio odpadu?

            Kvalita kompostu je veľmi dobrá. Určite v nich nefigurujú zvyšky spomínaných vecí. Ako som spomínal, ešte pred spracovaním sa postaráme o to, aby kvalita kompostu  bola čo najlepšia a nezávadná.

Robieva sa nejaký kontrolný rozbor kompostu?

            Raz ročne sa robí rozbor práve dozretého kompostu v certifikovanom laboratóriu a následne ide na schvaľovanie do Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu v Bratislave. Robí sa tak preto, aby sme ho mohli distribuovať obyvateľom alebo firmám.

Za rozhovor ďakuje A. Janík.

Foto: archív médií