Martina Kratochvílová je atlétkou z Malaciek, ktorá v ostatných rokoch dosahuje obdivuhodné bežecké výsledky. Nie je bežkyňou „z povolania“. Ako vraví, v prvom rade je ženou, matkou, manželkou a podnikateľkou v zdravotníctve, až potom amatérskou športovkyňou.

            Keď sme sa pýtali na predchádzajúce bežecké úspechy, zistili sme, že načrieť viac ako dva-tri roky do minulosti nemôžeme. Jednoducho preto, lebo Martina Kratochvílová začala pravidelne behávať takto pred takmer tromi rokmi. Predtým naposledy počas školských čias.

Talent bol, no dráha iná

            Vychodila základnú školu na Kláštornom námestí, kde pod vedením učiteliek pani Rybianskej a pani Jankovýchovej absolvovala niekoľko okresných, krajských i celoslovenských bežeckých podujatí. Mládežnícky talent tam teda nepochybne bol, veď po jednej z celoslovenských súťaží v Ivanke pri Dunaji si ju všimli tréneri z Interu Bratislava a požiadali jej rodičov, aby Martinu pustili na štúdium na športovom gymnáziu v Bratislave. Tadiaľ však cesta neviedla. „Keďže pochádzam z lekárskej rodiny, moji rodičia nesúhlasili.“ A tak sa príbeh nádejnej bežkyne zdanlivo skončil. Lenže tak, ako nás ovplyvňuje naše prostredie, ovplyvňujú nás aj gény.

            Prenesme sa do obdobia o 30 rokov neskôr – na bežecký ples v Gbeloch, kam Martina zavítala spolu s rodičmi. Nadšenie z príjemnej a vyslovene rodinnej atmosféry medzi bežcami v nej azda opäť zapálili bežecký ohník. Prvý beh absolvovala o niekoľko mesiacov neskôr. Bolo to v apríli 2023. Z prvej skúšobnej účasti bolo pekné 9. miesto a chuť skúsiť to znova.

            Skok o ďalších pár mesiacov neskôr – jún 2023. Martina Kratochvílová už vedie slovenskú časť Moravsko-slovenskej bežeckej ligy. Niežeby za tých spomínaných 30 rokov vôbec nešportovala. Naopak. Každoročne sa spolu s otcom zúčastňovala na behu vo Viedni s názvom Sie und Er. Beh rodiča s dieťaťom pre ňu ani pre jej otca nebol obzvlášť náročný. Martina ho po zhruba mesačnej príprave zakaždým zvládla a tieto preteky opakovane vyhrávali. Nuž, a kto je ten spomínaný otec? Tam niekde smerujeme, keď píšeme o vplyve génov i prostredia. Aktivátorom bežeckého potenciálu svojej dcéry (a minimálne jeho polovičným zdrojom) je Vladimír Cích. Už viac ako päť desaťročí sa venuje behu. Málokto – ak vôbec niekto – absolvoval toľko bežeckých podujatí ako práve on. Za všetko stačí spomenúť tri obdivuhodné údaje: vyše 1 500 bežeckých pretekov, zhruba 800 umiestnení na pódiu a najlepší čas z maratónu 2 hodiny 51 minút.

Dobre im to behá

            Stručne a skrátka, aktuálne im to behá obom – jednotlivo aj spoločne. Spolu si zatrénujú a ak je to možné, spolu si aj zabehajú. Nedávno opäť vyhrali už spomínaný beh vo Viedni Sie und Er. „K behu som sa vrátila až na podnet otca, ktorý je zároveň mojim najväčším fanúšikom a najprísnejším trénerom. Na tréningu ho neviem poraziť, ale v rámci pretekov mu to vraciam a ešte mu bežím pomôcť k lepšiemu času,“ vraví Martina, ktorá aj vo svojich odpovediach na naše otázky opätovne preukázala, že bez otca by sa k behu po takom dlhom čase nevrátila. A úprimne, bola by to škoda, pretože jej úspechy za necelé tri roky behania pôsobia naozaj mimoriadne.

            Veď si dajme iba niekoľko najväčších úspechov, ktoré sa k menu Martina Kratochvílová viažu za ostatné dva roky. Napríklad za rok 2024 to bolo 33 absolútnych víťazstiev v Moravsko-slovenskom bežeckom pohári, absolútne víťazstvo medzi ženami na Záhoráckom polmaratóne, 4. miesto na prestížnom Medzinárodnom maratóne mieru Košice či 1. miesto medzi ženami v behu Horňácka 25.

            V tomto roku už Martina absolvovala zhruba 60 pretekov. Najväčšími úspechmi sú 2. miesto v behu Devín – Bratislava (kategória Ž40), absolútne víťazstvo medzi ženami na Behu vďaky Senica – Prietrž či dokonca 1. miesto na Medzinárodnom maratóne mieru Košice v kategórii žien 40+ (polmaratón). No zaujímavé sú aj časy. Napríklad na 77. Národnom behu Devín – Bratislava Martina prebehla 11,6 km dlhú cestnú trať za 47 minút, čo bolo len necelých 5 minút za celkovou víťazkou z Kene (mimochodom, mladšej o 18 rokov).

Kopce a relax

            Martina rada beháva v prírode. Lákajú ju kopce, lesy, Karpaty. „Beh v prírode považujem za úžasný relax a vypnutie mysle… Karpaty – vrchy Roštún, Vysoká, Záruby i prechody ako Hubalová mám odbehané i prejazdené bicyklom.“ No a keď sa k tomu pridá atmosféra, ktorú na bežecké podujatia Moravsko-slovenskej ligy prinášajú dlhoroční bežci, veci do seba krásne zapadajú. „V bežeckom živote mám úžasné šťastie, keďže stretávam priateľských, ústretových bežcov. Rada počúvam rady starších a skúsenejších, ktorí vo mne vidia viac ako ja sama v sebe.“

            Pri množstve behov, ktoré za ostatný rok absolvovala, mala príležitosť stretnúť sa so skutočnými ikonami tohto športu, ale aj s výnimočnými osobnosťami vo všeobecnosti. Za všetkých treba spomenúť priameho účastníka SNP pána Branislava Tvarožka, ktorý začiatkom decembra oslávil 100 rokov, a ktorý Martine odovzdal cenu za víťazstvo v Behu na počesť vojnových veteránov. Bežeckou ikonou bola napríklad česká olympionička Moira Stewartová, za ktorou Martina dobehla na Horňáckej 25 a skončila druhá.

            V budúcom roku sa chce prvýkrát zúčastniť na plnohodnotnom maratóne (doteraz behávala najmä polmaratóny). „Rada by som tiež reprezentovala mesto Malacky i na Majstrovstvách sveta v behu do vrchu v kategórii veteránov, ktoré sa v roku 2026 uskutočnia v Česku.“

            Martine ďakujeme za vynikajúcu reprezentáciu nášho mesta i celého Záhoria. Želáme jej pevné zdravie a ešte veľa úspechov.

Text: J. Hargaš, foto: archív M. Kratochvílovej