Talentovaná bežkyňa Michaela Salayová chce v Brne spojiť atletiku so štúdiom

Anglické porekadlo „Tráva je vždy zelenšia na druhom brehu” (Grass is always greener on the other side) hovorí, že človeku sa niekedy zdá, že inde je všetko lepšie, skrátka „zelenšie“, no nemusí to tak byť. Podobne by mohli na prvý pohľad vyzerať ponosy o úrovni atletiky na Slovensku. Slabá systémová podpora práce pri premene mladých talentov na vynikajúcich dospelých atlétov tu však je a platí, že výnimočné výsledky atléti obvykle dosahujú nie vďaka systému, ale napriek nemu.  Aj za veľkými atletickými úspechmi našich odchovancov, o ktorých často píšeme, stoja primárne zanietení jednotlivci s lokálnou podporou miest, obcí a fanúšíkov. Až potom je krivkajúci systém štátnej podpory športu.

            Tak to vníma aj jedna z našich talentovaných športovkýň Michaela Salayová, ktorá pevné atletické základy a prvé väčšie úspechy zaznamenala práve v našom meste v rámci AC Malacky a s pomocou zanietených jednotlivcov. Pred pár rokmi sa rozhodla zmeniť farby, posunúť sa ďalej a pustila sa do atletiky pod novým vedením v Bratislave. Teraz je tu ďalšia zmena a zdá sa, že Miške pomáha opäť sa poriadne rozbehnúť.

            Michaela sa počas uplynulej sezóny presunula do Brna a začala pretekať pod vlajkou AC Moravská Slavia Brno. Atletiku chce spojiť so štúdiom na vysokej škole. Podmienky si pochvaľuje a vníma, že aj vďaka lepšiemu zázemiu a konkurencii napreduje.

 „Zatiaľ som v Brne veľmi spokojná. Ak mám hodnotiť celkovú úroveň, podmienky, tréningy a prístup k nám športovcom, je vidieť, že v Česku si športovcov vážia viac.“

            Jej štart do uplynulej sezóny poznačilo zranenie i choroba. Do súťažného tempa sa dostala vlastne až na jeseň. Zúčastnila sa na troch krosových pretekoch a všetky tri vyhrala – Majstrovstvá Moravy a Sliezska, Majstrovstvá Bratislavy a Majstrovstvá Slovenska v Košiciach, o ktorých sme už písali koncom roka a ktoré boli pamätné najmä veľmi tvrdými zimnými podmienkami. „Trať bola celá pod snehom, s ľadom, s blatom, s kopcami, s jedným strmým, možno trošku nebezpečným a kĺzavým zbehom. Pridal sa k tomu ešte aj mráz s vetrom, takže to bolo veľmi náročné a trochu aj nebezpečné. Snažila som sa bežať čo najlepšie, no zároveň byť opatrná, aby sa mi nič nestalo a podarilo sa, čo ma veľmi teší.“

            Michaela sa na kros nešpecializuje, jej disciplínami sú aj naďalej tradičné behy na 800 a 1500 metrov. Cezpoľný beh však považuje za dobré spestrenie, ktoré jej pomáha otestovať si vlastné možnosti pred hlavnými výzvami. Najbližšie plánuje účasť na viacerých halových pretekoch v Českej republike, vrátane halových majstrovstiev mužov a žien ČR v Ostrave v druhej polovici februára. Od roku 2025 už totiž patrí medzi „dospeláčky“ vo vekovej kategórii U23.

            Michaele držíme palce, nech sa jej vyhýbajú choroby i zranenia a môže behať za svojimi cieľmi.

Text: J. Hargaš, foto: archív M. Salayovej