Nedávno nás vo veku 91 rokov opustila pani Alžbeta Dubajová. Nebola síce rodáčkou z nášho mesta, avšak žila tu podstatnú časť svojho života. Spomína na ňu veľa Malačanov. O spomienku sme požiadali jej bývalých spolupracovníkov.

Volali sme ju „matka predstavená“. Bola zakladateľkou a dlhoročnou vedúcou občianskeho združenia Zlatý vek. Bola všadeprítomná, verejne prospešná organizátorka spoločenských podujatí v oblasti kultúry a histórie. Aktívne tiež pôsobila ako mestská poslankyňa.

Nezabudneme na súťaž O najkrajší klobúk, na Jablkové hodovanie, fašiangy v maskách a pochovávanie basy, univerzitu tretieho veku s muzikou, babičkinu voňavú šálku čaju s odbornými prednáškami a veľa iných zaujímavých podujatí.

Učila deti i nás. Za všetko jej ďakujeme. S láskou a úctou na ňu spomíname.

Za výbor a všetkých členov OZ Zlatý vek Juraj Balogh, predseda

S Alžbetou Dubajovou, pre mňa i mnohých jednoducho Betkou, som sa spoznal ako začínajúci učiteľ, „ucho“ na Základnej škole na Námestí Červenej armády, dnešnom Kláštornom námestí, vtedajšej II. Základnej škole. Do Malaciek prišla z rodného Gemera vďaka malackej Nafte, kde pracoval jej budúci manžel.

Počas môjho pôsobenia na tejto škole pracovala ako skupinová vedúca pionierskej organizácie, učiteľka na II. stupni a zástupkyňa riaditeľa pre II. stupeň. Pomocnú ruku som u nej našiel ako začínajúci učiteľ, neskôr ako kolega či zástupca riaditeľa. Dokonca som jej chvíľu robil i šéfa. Mali ju radi žiaci i učitelia.  Ešte dnes si spomínam na zážitky, keď som bol s ňou ako s triednou učiteľkou na stanovačke v Perneku, na čo spomínajú aj jej bývalí žiaci.

Jej rukami prešli stovky žiakov, z ktorých sú dnes mnohí už starými rodičmi. Spomínajú si na jej hodiny biológie, občianskej náuky či pestovateľských prác. Práve vďaka nej boli vtedajšie školské pozemky pýchou školy. Svoju pozornosť však venovala celej budove školy. Deti i učiteľov viedla k starostlivosti o školské priestory vrátane kvetov či vtedy populárnych násteniek. Viedla prírodopisné krúžky, ktoré sa venovali práve kvetinovej výzdobe, napríklad ikebane. Angažovala sa v prvomájových sprievodoch, kde sa snažila o čo najlepšiu prezentáciu našej školy.  Venovala sa i úprave priestorov pred školou či v rámci rôznych brigád aj všeobecne úprave verejných priestranstiev vrátane Zámockého parku. 

Ako poslankyňa sa venovala najmä školstvu a mládeži. Do tejto práce či poslania viedla i mňa. V rámci Zboru pre občianske záležitosti ako sobášiaca oddala množstvo párov, ktorým vydržalo manželstvo až do dnešných dní. Nechýbala na mnohých posledných rozlúčkach s občanmi nášho mesta. Jednoducho bola to jedna z osobností, ktoré naše mesto malo.

Po odchode na dôchodok sa opäť angažovala, samozrejme medzi seniormi. Tí tiež s láskou spomínajú na všetko, čo pre nich urobila, na jej energiu a aktivitu, ktorú im venovala tak ako predtým svojim žiakom.

Venujme jej tichú spomienku za všetko dobro, ktoré v nás všetkých, žiakoch, kolegoch, zosobášených pároch a priateľoch zanechala.

Bývalý kolega, pedagóg Anton Pašteka

Foto: archív mestských médií