Pani Albínka je podľa vlastných slov zdravá, len nohy ju už dlho neposlúchajú. Posledných 13 rokov je odkázaná na invalidný vozík. Stará sa o ňu opatrovateľ, ktorý ju aj zabáva a niekedy aj rozosmeje. Sama nemá deti a žije v domácnosti svojej netere. „Neviem, ako je možné, že som stále tu,“ zamýšľa sa oslávenkyňa a zaspomínala si aj na svojho dávno nebohého muža. „Najprv sme sa poznali, ale on si našiel nejakú Moraváčku a tú si vzal. Neprežila bombardovanie tu v Malackách. Sedeli vtedy v záhrade a dve ženy to neprežili. Potom sme sa stretli na daňovom úrade, kde pracoval. To si ty, Albínka? – povedal mi a dali sme si rande na nedeľu. Bol to dobrý človek, nepil ani nikam nebehal. Pekne sme si nažívali. Už aj ja sa pomaly chystám na Levársku za mojím starečkem,“ hovorí milá pani so zasneným pohľadom a s úsmevom na perách.
Pani Albínku si možno niektorí pamätajú z čalúnnictva za starou pílou, kde desiatky rokov pracovala. Prajeme jej, aby jej vydržal na perách úsmev, ktorý jej veľmi pristane, aby sa tešila z každého dňa a z drobných radostí, ktoré život prináša.
Text, foto: T. Búbelová
Zmena prednosti v jazde na križovatke Pezinská – Továrenská i prefázovanie…
Vsúvislosti sdefinitívnym uzatvorením priecestia Radlinského/Pezinská sa od 17. augusta 2026 mení…
V Malackách sa začínajú dymové skúšky kanalizácie. Obyvatelia sa nemusia obávať
Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS, a. s.) od 18. augusta 2026začína v Malackách kontrolu…