Malacky.sk: Úvodná stránka

Týždenník pre Záhorie | 7.9.2010 | SPRAVODAJSTVO, 03 | LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ, MAREK MAČICA

MNOHOPOČETNÁ RODINA sa usídlila v malom domčeku na Družstevnej ulici. Na okolitých pozemkoch stavajú načierno, zo susedstva už vyštvali majiteľku domu. Ďalší susedia sa sťažujú na hluk, dyma pach výkalov.

MALACKY. Susedské spory na Družstevnej ulici v Malackách prerastajú do obrovského problému. Neprispôsobivá rodina zamestnáva sociálne oddelenia, mestskú políciu i primátora. Na mestský úrad sa hrnú sťažnosti i prosby zúfalých susedov, ktorí žiadajú mesto o pomoc. Tí sa podľa slov primátora Jozefa Ondrejku nechcú prispôsobiť normálnemu životu. „Je to rodina, ktorá v Malackách a okolí žije odnepamäti. Len v meste dokázala zdevastovať dva domy a jeden byt. Asi pred siedmimi rokmi odišli bývať do obce Gajary, koncom roka 2008 si však kúpili malý domček v Malackách a prisťahovali sa späť,“ hovorí primátor.

Na ploche 47 metrov štvorcových ich tu žije 34. Dom nemá vodovod,kúpeľňu ani WC. Z druhého domu na spoločnom dvore sa dokonca majiteľka musela odsťahovať. Na súkromných pozemkoch iných vlastníkov začali stavať načierno, mesto však zakročilo a rozhodlo o odstránení stavieb. „Môžeme to riešiť jedine zákonnou cestou, celý proces však trvá pomerne dlho. Oni sa odvolali a teraz je to na Krajskom stavebnom úrade,“ povedal Ondrejka. Aj keď mesto získa od úradu kladné stanovisko, bude musieť ešte podať žiadosť na súd o vypratanie tejto obývanej stavby. Až po jeho rozhodnutí sa bude búrať.

Hluk, krádeže a vyhrážky „Situácia je zlá v tom, že ich spôsob života narúša bežný život starousadlíkov. Správajú sa nie len hlučne, ale ľudom začali miznúť aj kovové predmety zo záhrad a svoj majetok nachádzajú poškodený,“ hovorí Ondrejka. Polícia pritom takmer nemôže konať, pokiaľ niekoho neprichytí priamo pri čine. Atmosféra v susedstve je podľa miestnych už tak vyhrotená, že sa dokonca obávajú opakovania tragédie z Devínskej Novej Vsi. To potvrdil aj primátor Ondrejka:

„Susedia sú psychicky tak vystresovaní, že sa bojím, aby niekto nezobral takpovediac spravodlivosť do vlastných rúk,“ povedal. Podľa podnetov občanov prišlo nielen k slovným vyhrážkam, ale dokonca aj k fyzickému napadnutiu. Ľudia na mestský úrad adresovali aj petíciu, v ktorej vyslovene žiadali, aby mesto túto rodinu vysťahovalo. „To nie je možné. Sú vlastníkmi nehnuteľnosti a majú ústavou garantované práva. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť ochranu aj ďalším obyvateľom,ktorí žijú sporiadaným životom“ vysvetľuje Ondrejka.

Polícia jetamdvakrát denne Družstevná ulica je pre prítomnosť mnohopočetnej rodiny už teraz zaradená medzi kritické body, kam chodí hliadka mestskej polície pravidelne dvakrát denne. Ďalšie výjazdy majú na základe oznámení. V deň našej návštevy (štvrtok) tam zasahovali pre štipľavý dym. „Sused nám oznámil, že na dvore niečo pália a dymia mu do okien. Hliadka na mieste zistila, že tam zakurovali nejakou drevotrieskou, ktorá obsahuje rôzne lepidlá. Preto to tak dymilo,“ hovorí náčelník Mestskej polície v Malackách Ivan Jurkovič. Okrem toho na mieste v minulosti riešili voľný pohyb psov, zaberanie pozemkov, alebo znečisťovanie verejného priestranstva.

„Rodina vlastní zo spoločného dvora jednu šestinu. Ostatní majitelia pozemkov, nám kontroly zjednodušili, keď nám dali súhlas na vstup na pozemok aj v ich neprítomnosti,“ hovorí náčelník. Rómovia sa vraj voči hliadke agresívne nesprávajú, dovoľujú si však na susedov. Susedovi vraj podkopalimúr a pozabíjalimačky Na dvore kára s naloženým odpadom, pozliepané stavby a latrína zbúchaná z drevených dosiek.Zem pokrytá ľudskými výkalmi a nejakou tekutinou. To všetko na maličkom pozemku vedľa zrekonštruovaného domu Oskara Dobrovodského ml. Múr jeho domu je presne na hranici pozemku, do omietky mu susedia vyryli rôzne nápisy.

„Stotisíc korún nás stála výstavba nového plota. Predtým sme mali taký obyčajný, z pletiva, ale potom, ako sa táto rodina prisťahovala, nám začali miznúť veci,“ hovorí Oskar. V tvári je poblednutý a má kruhy pod očami. Susedia sa mu vraj vyhrážajú a napádajú ho, trpí aj jeho staručký otec, s ktorým býva. „Najviac nám vadí ten dym, čo pália gumy a káble. Mam to zdokumentované na videu, ale nikto nám zatiaľ nepomohol. Ani mesto, ani životné prostredie,“ hovorí.

Susedia vraj potrebu dlho vykonávali priamo na pozemku, po štyroch mesiacoch konečne postavili latrínu. „Aj to tak, že mi podkopali múr, aby tie výkaly išli na môj pozemok. Je tu strašný smrad, premnožené potkany,“ vyratúva Oskar. Rómovia vraj po ňom hádzali kamene a stoličky, nepáčilo sa im, že ich natáčal. „Ja vám poviem, že sa teším do práce. Tam si oddýchnem a vrátim sa do tohto pekla. Najviac mi je ľúto otca. Prekonal dve ťažké mozgové príhody, lekár mu odporučil pokoj. Staršia sestra sa minulý rok zrútila, vychudla a musela sa v septembri odsťahovať. A teraz chcú odtiaľto vyštvať otca aj mňa,“ hovorí nešťastný sused.

Nepredajnýdom Hoci do rekonštrukcie domu investovala rodina Dobrovodských viac ako 60-tisíc eur, pre neprispôsobivých obyvateľov v susedstve je jeho trhová cena teraz len asi 16-tisíc. „Radili nám, že máme dve možnosti. Buď sa odsťahujeme, alebo im kúpime nové domy. Aj oni mi hovoria, že keď im dám 40-tisíc eur, už mi nebudú robiť peklo zo života,“ hovorí Oskar. Ten podľa vlastných slov navštevuje lekára, ktorý mu odporučil odsťahovať sa, inak vraj dopadne veľmi zle. „Už sme skúsili všetko. Tu nezáleží, že je niekto čierny, biely alebo žltý. My len chceme, aby sa správali ako ľudia,“ uzatvára Oskar.

Rómoviasa bránia Slovná prestrelka medzi Dobrovodským a jeho susedmi sa strhla aj počas našej návštevy. Rómovia sa na nás vyrútili hneď, ako sme v sprievode mestskej polície vystúpili z auta. Nepáčilo sa im, že ich fotíme a natáčame. Slova sa ujala najstaršia dcéra starého pána, ktorý je ťažko chorý. Von z dvora vykrivkal o barlách, hlasivky mu však slúžili dobre. Kričal nielen na nás, ale aj na svojich susedov. „Aj my sme ľudia ako druhí! Mňa trafil polenom do nohy. Pozrite sa, sem ma trafil, starého človeka!“ kričal a ukazoval si na predkolenie. Podľa Rómov nerobia problémy oni, ale ich sused.

„Všetci si tu robia nároky na majetky bez papierov. Žijeme chudobne, je nás tu veľa. Tu sa naozaj ťažko býva. Sused nám sem hodil balvan a skoro trafil nášho chlapca. Ale ja nevolám policajtov, načo?“ rozhovorila sa žena, ktorá má zrejme v rodine silné postavenie. Suseda si vraj nevšímajú a on sa do nich má stále miešať.

„My Rómovia nemáme pravdu? Ja už som si zistila číslo na vládu, na ľudské práva. Ja to posuniem, ja to takto nenechám. Ja to určite vyriešim,“ uzavrela žena.

Vyriešiťby to mohla hygiena Hoci mesto venuje problému zvýšenú pozornosť, situácia sa vraj nezlepšuje. Radnica do rodiny posiela kontroly zo životného prostredia, políciu, aj sociálnych pracovníkov.

„Podľa našej mienky by to mal riešiť Úrad verejného zdravotníctva. Na jedného obyvateľa pripadá 1,4 metra štvorcového obytnej plochy, čo nie sú normálne podmienky,“ hovorí primátor. Ľudia sa podľa jeho informácií obrátili aj na Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Pracovníci vraj prišli, spravili dokumentáciu a odišli s tým, že mesto má pre neprispôsobivých obyvateľov postaviť nájomné byty. „To ale nie je riešenie. V takýchto bytoch bývali a zdevastovali ich. Celý činžiak na Partizánskej ulici muselo mesto zbúrať, lebo bol v dezolátnom stave. Ako toaletu používali celú jednu miestnosť s dierou v podlahe. Tá bola na každom nižšom poschodí väčšia a končila v pivnici,“ hovorí primátor.Pivničné priestory vraj boli do výšky takmer dvoch metrov zapratané ľudskými exkrementmi.

Svoje práva poznajú V dome žije s dospelými 17 detí do osemnásť rokov a sociálni pracovníci sú u nich pravidelnými hosťami aspoň raz do mesiaca. „Robia sa z toho záznamy. Situácia je raz v poriadku, raz je to horšie. Oni poznajú svoje práva, čo sa týka sociálnej siete. Niektorí sú na dávkach, poberajú aj dôchodky, rodičovské príspevky,“ hovorí Alena Kmecová, vedúca Klientského centra, ktorého súčasťou je aj referát sociálnej pomoci. Mesto sa v tomto prípade stalo inštitútom osobitného príjemcu. Z dávok v hmotnej núdzi zaplatilo ich poplatok za vývoz komunálneho odpadu.

Aj pre jednorazovú dávku v hmotnej núdzi musela rodina spĺňať niekoľko podmienok. „Dali sme im podmienku, že deti musia riadne chodiť do školy, že musia mať poriadok na dvore, v domácnosti a že nesmú byť žiadne podnety zo strany mesta,“ hovorí Kmecová. V niekoľkých prípadoch bolo všetko v poriadku a dávka sa im vyplatila. Inokedy mesto výplate tejto dávky zabránilo. Pomocou týchto nástrojov zostali z piatich prípadov záškoláctva dva. „Dávali sme aj podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Dôvody odobrať deti do ústavnej opatery sa však nenašiel,“ vysvetľuje Kmecová.