Malacky.sk: Úvodná stránka

Dnes je 10.12.2022. Čas načítania stránky: 10:16:52. Meniny má Radúz.
   
Upozornenie na chybu Tlačiť

Malacky pri vzniku republiky: ulicami tiekla krv i alkohol (Zverejnené: 24.10.2018)

Malacky pri vzniku republiky: ulicami tiekla krv i alkohol
Československo. Pre jedných navždy rodná zem, pre druhých už len historický pojem. 28. októbra 1918 padá monarchia a rodí sa spoločný štát Čechov a Slovákov. Prvá republika tak onedlho oslávi 100. výročie svojho vzniku. Krásne jubileum nás podnietilo k rozhovoru s historikom Martinom Macejkom. 
 
Vznik ČSR bol významným medzníkom v dejinách Čechov a Slovákov. Ako sa prevratové dianie dotklo konkrétne Malaciek? Existujú historické pramene, ktoré zachytávajú tieto udalosti?
Do života Malaciek a Malačanov výrazne zasiahla vojna. Muži odišli na front, ženy sa museli starať o bežný chod domácností, o práce na poli. Bol nedostatok základných potravín, petroleja. 
Domáci obyvatelia boli nahnevaní na maďarských úradníkov, ale aj na židov. Na sklonku októbra sa niesli chýry o blížiacom sa konci vojny. V okolí sa skrývali zbehovia z armády, ktorí boli ozbrojení. 
Úradníci sa zľakli a utiekli, alebo sa schovali v meste. Najobávanejší úradník - hlavný slúžny - sa nechal poslať ako balík do Bratislavy. Mesto zostalo bez vedenia a nasledovalo krátke obdobie anarchie, bezbrehej slobody, rabovania. Jedným z terčov rabovania bol sklad liehu. V kronikách sa dočítame, že nad Malackami sa vznášal opar liehu, prípadne aj to, že povstalci sa chystali rabovať zámok, ale tak sa opili, že nevládali. To bolo už pár dní po vzniku Československa, 2. novembra. Na druhý deň prišli vojaci, situáciu upokojili a začalo sa úradovať po slovensky, prípadne po česky. Pálffyovci, ktorí predtým mali v meste rozhodujúce slovo, sa do Malaciek nevrátili. Začala sa nová éra, to sa však naplno prejavilo až neskôr. 
Oficiálna mestská kronika, ak existovala, sa nezachovala. Poznáme tri texty zachytávajúce tzv. prevrat - obdobie konca monarchie a vzniku nového štátu. Dva napísali rehoľní kronikári (z kláštora františkánov a vincentiek) krátko po týchto udalostiach. Tretí napísal učiteľ Vojtech Fraas s odstupom desiatich rokov. 
 
Aké boli posledné dni monarchie v meste? Ktoré národnosti tu žili?
Zlom nastal niekedy v októbri, dovtedy mesto žilo svojím pokojným životom, primerane prispôsobeným zmenám, ktoré priniesla vojna. Posledné zasadnutie starého obecného zastupiteľstva bolo na konci septembra 1918. 
Slovákov boli viac ako tri štvrtiny, väčšinou roľníkov a remeselníkov. Okrem nich to boli najmä Maďari - úradníci a učitelia, v menšom počte iné národnosti.
 
Aké školy a ďalšie inštitúcie  vznikli v meste? 
Po krátkom medziobdobí sa život vrátil do viac-menej rovnakých koľají. Všetky úrady potrebné pre chod okresu tu boli aj predtým, rovnako tak školy. V nových pomeroch sa podarilo vybudovať františkánske gymnázium, ktorého učitelia i žiaci postupne prevzali funkciu motora kultúry v meste. Malacky sa zmierili s chýbajúcou ochrannou rukou Pálffyovcov a rozvíjali sa. Len maďarská komunita sa prakticky stratila. 
 
Ako sa vyvíjala spolková činnosť?
Spolková činnosť bola veľmi bohatá, v Malackách boli desiatky spolkov. Byť členom bolo vecou prestíže, niektorí boli aj vo viacerých spolkoch naraz. 
 
A čo veľká vysťahovalecká vlna a naše mesto?     
Tak ako na celom Slovensku aj od nás odchádzali ľudia do zahraničia. Ale rodiny bývali mnohodetné, počet obyvateľov rástol a mesta ako celku sa vysťahovalectvo prakticky nedotklo.
 
V roku 1918 zanikli šľachtické tituly, máme k tejto skutočnosti nejaký príbeh? Žijú v našom meste dodnes nejakí potomkovia šľachticov, rody, ktorým boli tieto tituly odobrané?
Šľachtici mali zakázané používať šľachtické tituly. Zachovala sa napríklad pohľadnica, ktorej popis znel Zámok kniežaťa Pálffyho. Pisateľ kniežací titul prečiarkol a prepísal na Zámok občana Pálffyho. Pálffyovci tu už nežili, no istý čas vraj v Malom kaštieli bývala sestra kniežaťa Anna. Okrem toho tu bolo niekoľko príslušníkov nižšej šľachty, snáď najznámejšími boli potomkovia staviteľa Terebessyho. Väčšina šľachticov však Malacky opustila práve v období prevratu.
 
V roku 1920 sa konali prvé voľby, pred ktorými prichádzalo aj k fyzickému násiliu, či vraždám, stalo sa niečo podobné aj v Malackách?
Neviem o tom, že by sa v tom období v Malackách odohrávali väčšie násilnosti. Samozrejme, predvolebné stretnutia bývali búrlivé. 
 
Kto bol vtedy starostom mesta? Ako fungoval život na radnici?
Starosta sídlil v obecnom dome (dodnes stojacej poschodovej budove oproti farskému kostolu, vedľa levárskej cesty). Tam sa schádzalo zastupiteľstvo, býval tam obecný notár. Prvým starostom po prevrate bol Ján Písečný, neskôr Anton Zúbek a Jozef Jursa. Najdlhšie bol vo funkcii Jozef Obselka (1927-1938).
 
Obdobie vzniku prvej republiky dalo zelenú aj podnikateľom, ktorí boli tí malackí? 
Veľkopodnikateľov bolo málo. Snáď najväčším bol staviteľ Rudolf Stern so svojím švagrom Jánom Blaškom. Mali veľkú stavebnú firmu regionálneho významu, stavali aj mimo Záhoria. V Malackách postavili napríklad sokolovňu, Dérerovu školu či prístavbu kláštora. Bolo tu veľa drobných podnikov a obchodíkov. V archívoch sa o nich zachovalo množstvo informácií.
 
Článok na pokračovanie. 
 
I.Sochorová, foto: Archív M. Macejku

Pre pridanie komentára musíte byť zaregistrovaný a prihlásený!


Zatiaľ nebol pridaný žiadny komentár



Zmeniť / odstrániť cookies
Created by OXIDE, s.r.o.