„Prvé dva mesiace boli mimoriadne úspešné, najmä, čo sa týka návštevnosti kina,“ spomína riaditeľka MCK Jana Zetková. Vo februári totiž kino presiahlo priemernú mesačnú návštevnosť o 70% vďaka slovenskému filmu Sviňa. Od marca, keď sa na Slovensku oficiálne objavil prvý prípad nákazy koronavírusom, bolo už fungovanie v bežnom režime nemožné. Už 7. marca bolo MCK nútené zrušiť plánované predstavenie Divadla na hambálku. „A potom to už išlo. Okamžite sme začali rokovať o presúvaní a rušení už naplánovaných a zazmluvnených podujatí. Pozastavili sme pre verejnosť prevádzku kina, knižnice, múzea a turisticko-informačnej kancelárie (TIK). Sústavne sme zatvárali, otvárali, pripravovali podujatia, zároveň ich presúvali o mesiac, potom o dva, o tri, a nakoniec rušili, menili zmluvy, vracali peniaze za vstupenky. Zároveň sme stále dúfali, že ďalší mesiac bude už v pohode. Smutné.“

Vďaka uvoľneniu opatrení sa MCK podarilo minulý rok usporiadať v pálffyovskom kaštieli podujatie Kultúrne leto. V rámci neho bol pripravený každodenný program (rozprávky pre deti, koncerty, prednášky, premietanie pod hviezdami). Mimoriadnej návštevnosti sa tešili i dve výstavy v kaštieli na témy Komunikačná technika a Zdravotníctvo. „Tešili sme sa i z celkovej návštevnosti kaštieľa, ktorá bola dokonca omnoho lepšia ako po minulé roky. Ľudia sa konečne potrebovali nadýchnuť. Bolo to pekné leto i napriek tomu, že sme museli prísne dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia.“ Postupne sa rozbiehali aj filmové projekcie v malackom kine. „Nebolo to bohviečo, ale diváci chodili aj napriek tomu, že sa premietali len staršie filmy. Filmoví distribútori v tomto období z finančných dôvodov nenasadzovali premiérové filmy. Návštevnosť išla pomaličky hore a zrazu zase koniec, zatvorené,“ hovorí riaditeľka. Po úspešnom lete sa pracovníci MCK tešili na september, keď mal byť tradičný malacký divadelný festival Zejdeme sa na hambálku. Ten sa napokon pre zhoršenú pandemickú situáciu nekonal. Neuskutočnila sa ani plánovaná filmová jeseň, ani adventné podujatia či vianočné trhy.

Namiesto organizovania podujatí sa teda v MCK pustili do iných činností, ktoré predtým pre nedostatok času nestíhali. Zrekonštruovala sa časť toaliet v budove na Záhoráckej ulici, upratali sa depozity i sklady, MCK sa zapojilo do viacerých grantových výziev a pripravilo sa množstvo projektov, vďaka ktorým sa podarilo nakúpiť nové knihy do knižnice. Zdigitalizovalo sa približne 12 000 historických dokumentov a v kine sa vymenil dosluhujúci starý projektor za nový, laserový.

Z noviniek minulého roka spomeňme napríklad vydanie nového historického zborníka Malacky a okolie 13 alebo založenie blogu kultura.ma zameraného na kultúru v Malackách a blízkom okolí.  „Verím, že už čoskoro naň budeme môcť umiestniť i pozvánky na kultúrne podujatia, ktoré sa budú konať v Malackách - či už ich bude organizovať MCK alebo ktokoľvek iný,“ dodáva J. Zetková. Ďalšou novinkou je spustenie samostatných webových stránok knižnice, TIK-u, kaštieľa a múzea. Na stránku múzea www.muzeummalacky.sk boli napríklad umiestnené v elektronickej forme staršie zborníky zo série Malacky a okolie, ktoré sú už momentálne vypredané. Záujemcovia si ich môžu bezplatne stiahnuť a prečítať. Okrem toho aktivity MCK už môžete sledovať aj na sociálnej sieti Instagram.

„Nie, nie sme doma s vyloženými nohami,“ odpovedá na otázku, ako aktuálne vyzerá pracovný deň zamestnanca MCK, Jana Zetková. Ak zamestnanci nečerpajú dovolenku, nie sú v karanténe, na PN alebo na OČR s deťmi, chodia do práce podobne ako ľudia z iných pracovných odvetví. „Snažíme sa dodržiavať všetky bezpečnostné  nariadenia a najmä neklesať na duchu. Priestory MCK sme prispôsobili tak, aby mal každý pracovník samostatnú kanceláriu. Jeden pracuje v tanečnej sále, iný v tvorivom ateliéri, ďalší v expozícii múzea.“

Práca s verejnosťou tvorí približne štvrtinu aktivít MCK. Inak ide o takzvanú prácu „neviditeľnú“. Tá spočíva napríklad vo výskumoch historických dokumentov historikmi múzea. Knihovníčky majú zase na starosti celý proces od výberu a nákupu kníh cez ich zaevidovanie, roztriedenie až po pripravenie pre čitateľa. „V tomto čase je potrebné vrátené knihy dávať na pár dní do karantény a až potom ich zaevidovať a zakladať,“ vysvetľuje šéfka MCK. Dôležitou činnosťou je aj príprava a podávanie žiadostí o granty na plánované projekty (nákup kníh a techniky, vydávanie zborníkov či propagačného materiálu, príprava možných budúcich podujatí). Získanie grantu je obzvlášť v tejto dobe pre MCK prínosné, keďže vlastné príjmy (vstupné, požičovné, prenájmy) sa znížili o približne 70%. 

Pred vypuknutím pandémie bolo pre kultúrnych pracovníkov bežné pracovať v čase, keď ostatní oddychujú. „Toto obdobie mi ukázalo, čo sú voľné večery a víkendy, ba i to, keď pracovná doba fyzicky končí o 16. hodine. Pre mňa je to zvláštne. Niekedy to je fajn, ale rada sa vrátim do nášho normálu. Chýba mi pocit zadosťučinenia a tá radosť, ktorú vidíme, keď ľudia odchádzajú spokojní z našich podujatí. Ten pocit nenahradí nič. Kultúra je totiž o osobných stretnutiach, o spoločnej radosti, možno i spoločnom smútku.“ Nezvyklé je aj ticho, ktoré zavládlo vo zvyčajne rušných budovách MCK: „Chýba mi už i  ten večný stres, či všetko dobre dopadne, či prídu umelci načas, či technika nesklame, či prídu diváci, či sa predá dostatočný počet vstupeniek, či nebudeme v strate, či nebude pršať, či sme na niečo nezabudli.“

Momentálne majú diváci možnosť pozrieť si filmy z pohodlia domova vďaka projektu Kiná spolu, do ktorého sa zapojilo aj malacké kino. Uvažuje sa o spustení online Stretnutí s históriou, no iné podujatia sa do online sféry presúvať nebudú: „Pre koncert, divadlo potrebujeme spriaznené duše, s ktorými si príjemný okamih vychutnáme. Musíme počas týchto podujatí cítiť emócie, vzájomné vibrácie medzi umelcami a divákmi. Takže koncerty a divadlá online robiť určite nebudeme. Samozrejme i z finančných dôvodov.“

Napriek nepredvídateľnej dobe, keď sa veľmi neoplatí plánovať niečo dopredu, v MCK sú stále pripravení na čo najskoršie možné otvorenie múzea, TIK-u, kaštieľa, kina alebo knižnice. „Táto doba ma naučila  tešiť sa z maličkostí. Tešiť sa, keď môžeme otvoriť knižnicu v obmedzenom režime. Tešiť sa, keď príde do kina 5 divákov,“ priznáva J. Zetková, no zároveň vyjadrila obavu: „Niektorí ľudia sa naučili žiť úplne bez kultúry. Nepotrebujú knižnice, múzeá ani galérie. Potrebujú možno len preplnené obchody. Verím však, že sú i takí, ktorí sú hladní po dobrých koncertoch, divadelných predstaveniach, výstavách, prednáškach, po spoločných stretnutiach na celomestských podujatiach v Zámockom parku či v strede mesta.“

Text: P. Arpášová, foto: MCK