Jozef Gabčík bol československý vojak slovenského pôvodu a hrdina protinacistického odboja. V roku 1942 spolu s Janom Kubišom  v Prahe spáchal atentát na ríšskeho protektora a druhého najmocnejšieho človeka nacistického Nemecka Reinharda Heydricha. 

Narodil sa 8. apríla 1912 v Poluvsí, mestskej časti Rajeckých Teplíc, do československej rodiny. Otec František bol slovenský robotník, ktorý cestoval za prácou do zámoria, matka Mária bola českej národnosti. V pätnástich rokoch opustil Slovensko a šiel do Česka učiť sa za kováča. Žil v Kostelci nad Vltavou neďaleko Přibramu na rozmedzí južných a stredných Čiech. Kariéru profesionálneho vojaka začal v roku 1932, do armády vstúpil v Košiciach, dôstojnícku školu absolvoval v Prešove. Od roku 1937 pracoval ako civilný zamestnanec v sklade bojových plynov v Žiline a v Skalke pri Trenčíne. Po vzniku Slovenského štátu v rámci protifašistického odboja zabil jedovatým yperitom niekoľko nemeckých vojakov, po čine utiekol za hranice. V lete 1939 sa pripojil spolu s ďalšími vojakmi československej armády k francúzskym cudzineckým légiám a  zúčastnil sa na obranných bojoch Francúzska proti Nemcom. Po porážke Francúzov bol spolu s kolegami evakuovaný do Veľkej Británie. Tam absolvoval výcvik pre vojakov zvláštneho určenia, čo ho predurčovalo vykonať atentát na Heydricha. 

Operácia s krycím názvom ANTHROPOID sa začala na konci roku 1941, keď lietadlo britského kráľovského letectva vysadilo parašutistov na území vtedajšieho Protektorátu Čechy a Morava. Okrem Jozefa Gabčíka a Jána Kubiša boli do operácie povolaní aj Josef Bublík, Jan Hrubý, Jaroslav Švarc, Josef Valčík a Adolf Opálka, ktorý Anthropoidu velil. 

K útoku na Reinharda Heydricha sa vojaci odhodlali po dlhých prípravách 27. mája 1942. Pôvodný vykonávateľ útoku Jozef Gabčík sa postavil v mestskej časti Prahy Libni pred protektorovo auto, no britský samopal v jeho rukách sa zasekol a zlyhal. Útok teda vykonal Jan Kubiš, ktorý hodil do auta granát. Heydrich na následky infekcie spôsobenej zraneniami z črepín granátu po niekoľkých dňoch v pražskej nemocnici zomrel. Nemci ako odplatu za jeho smrť vyvraždili české obce Lidice a Ležáky.

Po atentáte Nemci spustili mohutné pátranie na československých výsadkárov, ktorí sa skryli do krypty v pravoslávnom chráme svätých Cyrila a Metoda v Prahe. Nacistická tajná polícia gestapo po Gabčíkovej skupine márne pátrala až dovtedy, keď ich zradil vlastný člen Karel Čurda. Ten neodolal vysokej odmene za informácie o atentátnikoch a prezradil gestapu, kde sa skrývajú. 

Československí výsadkári boli 18. júna 1942 v kostole obkľúčení presilou približne 800 vojakov SS a príslušníkov gestapa. Po viac ako sedemhodinovom hrdinskom boji a pokusoch Nemcov o vytopenie krýpt kostola výsadkári radšej spáchali samovraždu, než aby sa vzdali nacistom. 

Po hrdinovi Jozefovi Gabčíkovi je na Slovensku pomenované mesto, ale aj vojenský pluk, bežecké preteky Memoriál Jozefa Gabčíka či desiatky ulíc slovenských a českých miest.

Jozef Kubina bol malacký advokát a ako jeden z mála Slovákov bol poslancom uhorského snemu. Narodil sa 17. novembra 1855 v Moravskom Svätom Jáne do šľachtickej rodiny. 

Stredné školy navštevoval v Trnave, Skalici a Ostrihome, právnické vzdelanie získal v Bratislave a Budapešti. Zaujímavosťou je, že ako koncipient pracoval v Malackách aj pre slávneho advokáta Jozefa Dérera. Neskôr sa venoval advokátskej činnosti, najskôr v rodnej obci a neskôr aj v Malackách. Okrem advokáta bol aj bankárom a  politikom, pôsobil ako poslanec v uhorskom sneme a dlhodobo zastupoval malacký región v župnom parlamente. V roku 1905 spoluzakladal Slovenskú ľudovú stranu, ktorá sa stala vedúcou politickou silou v samostatnom Slovenskom štáte počas druhej svetovej vojny. Jozef Kubina bol zástancom slovenskej svojbytnosti a národovcom, ktorý slovenské záujmy hájil na celoštátnom aj regionálnom fóre. Politike venoval nielen svoj čas, ale aj financie na volebné kampane, čo ho stálo značnú časť jeho advokátskeho platu. Okrem toho mal dobrácku povahu a odpúšťal honoráre, ktoré mali platiť jeho klienti. To všetko prispelo k tomu, že 4. septembra 1918 zomrel v Malackách ako nemajetný. Nedožil sa ani slobodného Československa, ani lepšieho postavenia Slovákov v spoločnosti, za ktoré po celý život politicky bojoval. Jeho jediný syn Ľudovít bol takisto právnikom. 

Ulicu pomenovanú po Jozefovi Kubinovi nájdete iba v Malackách, kde je aj na starom cintoríne pochovaný. 

Bez tohto človeka by sme dnes možno nepoužívali televíziu ani rádio. A rybačka, keby neexistoval, tá by bola úplne iná. Jozef Murgaš bol slovenský katolícky kňaz, maliar a vynálezca, ktorý ako prvý na svete dokázal bezdrôtovo preniesť ľudský hlas a stal sa priekopníkom modernej telekomunikácie. 

Narodil sa 17. februára 1864 v Tajove neďaleko Banskej Bystrice. Už od mladosti bol nadaným maliarom, no rozhodol sa stať sa kňazom, preto sa zapísal na štúdium teológie v Bratislave a neskôr v Ostrihome. Už počas štúdia sa však venoval svojej ďalšej záľube – technickým pokusom s mechanickými zariadeniami a elektrickými prístrojmi. Po doštudovaní bol kaplánom, no mal problémy s totalitárskym uhorským režimom, a tak ho často prekladali z fary na faru. Aj preto sa rozhodol krajinu opustiť a v roku 1896 emigroval do USA, kde sa v Pensylvánii stal pastorom slovenskej katolíckej cirkvi. Za oceánom začal byť aj politicky činný: založil Slovenskú ligu v Amerike a bol dôležitým človekom pri podpise Pittsburskej dohody, ktorá dala vzniknúť slobodnému povojnovému Československu. Jeho zásluhy však prezident Masaryk i nové vedenie Československa zaznávalo a postupne sa stal vyhnancom vo vlastnej domovine. Naopak, v USA bol mimoriadne cenený a jeho technické rady využívali aj v armáde.

V USA sa Murgaš naplno okrem politickej a duchovnej činnosti začal venovať aj technike. Jeho najvýznamnejší vynález – rádio - mu patentovali v roku 1916. Uznali mu pokus spred niekoľkých rokov, keď sa mu podarilo bezdrôtovo preniesť hlas medzi mestami Wilkes Barre a Scranton, vzdialených od seba 30 kilometrov. Prvé slová, ktoré niekto preniesol bez použitia fyzického spojenia, boli Počujete ma? Počujete ma? Počujete ma niekto?  Jeho zásluhou existujú aj ďalšie vynálezy: bezdrôtový prenos zakódovaných signálov (tzv. bezdrôtový telegraf, ktorý bol veľmi prospešný pre armádne záujmy), magnetický detektor kovov, vlnomer, praktický navijak na udicu a mnoho ďalších technických vynálezov. Z jeho života sa tiež zachovala zbierka 9 000 motýľov z celého sveta. 

Jozef Murgaš zomrel 11. mája 1929 v pensylvánskom Wilkes Barre, kde sa dodnes nachádza model jeho vysielacej stanice. Okrem toho v Tajove nájdete jeho pamätnú izbu, v Bratislave pomník a v Prahe sú uschované kópie jeho patentov. Jeho meno dostala americká obchodná loď, vyrobená v roku 1944 v Georgii. Na Slovensku je po ňom pomenovaných päť ulíc a ocenenie pre vedcov venujúcich sa technike. 

Kalist Orgoň, narodený ako Ján Orgoň, bol malacký františkán a páter. Narodil sa 12. apríla 1815 v Malackách do rodiny Andreja a Kataríny Orgoňových. Pre mníšsky život sa rozhodol vo svojich osemnástich rokoch, keď nastúpil do kláštora v maďarskej dedine Búcsúszentlászló, ležiacej neďaleko dnešných slovinských a chorvátskych hraníc. Ako mních však pôsobil predovšetkým na Slovensku. 

Kalist Orgoň podporoval slovenské matičné hnutie. V časoch, keď podpísal list na podporu Memoranda slovenského národa pre Štefana Moyzesa, bol mníchom v Malackách. Tu sa staral o duchovnú správu veľkolevárskych habánov. Po podpore Memoranda však prišla intervencia Pálffyovcov, a Kalista Orgoňa spolu s iným františkánom, Gutzkym, preložili do iných kláštorov. Meno Kalista Orgoňa nájdeme aj medzi zakladateľmi Matice slovenskej. 

Kalist Orgoň zomrel 7. decembra 1888, pochovaný je na starom cintoríne v Malackách. V jeho hrobe leží aj ďalší významný františkán Vendelín Kučera. Ulicu pomenovanú po Kalistovi Orgoňovi nájdete na celom Slovensku iba v našom meste.