Večer 29. augusta 1944 sa z rádií ozval hlas vtedajšieho slovenského ministra obrany Ferdinanda Čatloša s výzvou, aby nekládli odpor postupujúcim nemeckým jednotkám, ktoré začali obsadzovať Slovensko, a kto tak urobí, stane sa zradcom. O hodinu na to Ján Golian vydal vojenským posádkam v mene  povstaleckého Vojenského ústredia dohovorené heslo „Začnite s vysťahovaním!“ Spustilo sa tak ozbrojené povstanie proti nemeckej brannej moci a jej prisluhovačom.   

         Povstaniu predchádzala dôkladná politická, organizačná a hospodárska i vojenská príprava. Už v rokoch 1942 a 1943 vznikli prvé partizánske jednotky. Spoločenská nálada im však príliš nepriala, a tak sa iba zhromažďovali zbrane a zásoby. Ich činnosť sa zintenzívnila až v roku 1944. Hlavnú úlohu v príprave Povstania zohrávali protifašistické sily, ktoré pracovali v ilegalite, ale aj niektorí vysokí predstavitelia vtedajšieho štátu. Výsledkom spoločného úsilia bol v decembri 1943 vznik známej Vianočnej dohody. Na jej prijatí sa podieľali všetky odbojové smery – československí demokrati, komunisti či antifašisti v slovenskej armáde. Na jej základe sa začalo pripravovať Povstanie. „Vôbec nie je náhodný fakt, že Vojenské ústredie sídlilo v Banskej Bystrici,  čo umožňovalo využívať všetky dostupné prostriedky a pod predstieranými zámienkami sústreďovať na stredné Slovensko vojenské jednotky, zbrane a muníciu, potraviny, zdravotnícky materiál, či vytvárať zásoby rôzneho druhu. Okrem iného sa z Bratislavy do Kremnice presunul slovenský štátny poklad pod zámienkou jeho väčšej ochrany a tri miliardy korún zo Slovenskej národnej banky do jej filiálky v Banskej  Bystrici, na čom mal hlavnú zásluhu prvý guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš. V pláne sa prirodzene rátalo i s horským terénom, ktorý vytváral vhodné zemepisné podmienky na úspešný boj a na masový rozvoj partizánskeho hnutia,“ povedal v príhovore pedagóg a poslanec Mestského zastupiteľstva v Malackách Anton Pašteka. 

           Najdôležitejšou ozbrojenou silou v SNP sa stala 1. československá armáda na Slovensku. V prvých dňoch mala 18 000 vojakov a dôstojníkov. Po dvoch mobilizáciách  na oslobodenom území mala až 60 000 mužov. Jej veliteľom bol generál Ján Golian a po ňom generál Rudolf Viest. Spolu s 18 000 partizánmi dva mesiace bojovala proti dobre vyzbrojeným a  skúseným nemeckým jednotkám v sile vyše 40 000 vojakov. Povstaniu pomáhal leteckými dodávkami zbraní a liekov či vojensky Sovietsky zväz a čiastočne aj USA a Veľká Británia. Na bojiskách Povstania bojovali aj Česi, Rusi, Ukrajinci a ďalšie národy bývalého Sovietskeho zväzu, Poliaci, Srbi, Bulhari, Rumuni, Francúzi, Maďari, nemeckí antifašisti, Angličania, Američania, Belgičania, Holanďania, Španieli, Gréci, Austrálčania i príslušníci ďalších národov a národností. Spolu ich bolo 32. 

„Aj keď nadšenie a elán povstalcov bolo veľké, odolať nemeckej presile, nebolo možné. K oslabeniu Povstania podstatne prispelo i odzbrojenie dvoch divízií slovenskej armády na východe Slovenska o sile 30 000 vojakov. A tak 27. októbra nemecké vojská obsadili srdce Povstania Banskú Bystricu.. Povstanie, ktoré  zasiahlo 30 okresov s rozlohou asi 20 000 km² a približne 1 700 000 obyvateľmi bolo zatlačené do hôr, kde v ťažkých podmienkach pokračovali povstalci v boji proti nemeckým okupantom až do príchodu Červenej armády,“ skonštatoval A. Pašteka. Fašisti a ich slovenskí kolaboranti vypálili stovku slovenských obcí, osád a samôt. Tridsaťtisíc ľudí odvliekli do koncentračných a zajateckých táborov. Medzi nimi boli aj  obaja vojenskí velitelia SNP generáli Golian a Viest.  

A. Pašteka pripomenul aj slová Ladislava Novomeského, ktorými hodnotil SNP: „Neboli sme proti slovenskému štátu ako svojprávnej domovine slovenského národa. Dostali sme sa s ním do sporov, dokonca ozbrojených sporov, pretože nebol svojprávny, bol od počiatku výplodom nacistickej špekulácie, a tomuto svojmu pôvodu chcel byť poplatný až do konca. Boli sme proti slovenskému štátu, aký bol, nie pretože bol.“

Je smutným faktom, že demokratické princípy SNP sa dôsledne nerešpektovali aj v povojnových rokoch, keď sa okrem iného  obmedzoval politický vplyv Demokratickej strany a prepúšťali sa dôstojníci, ktorí sa zúčastnili Povstania. Koncentrácia moci v rukách komunistickej strany viedla k procesom v 50. rokoch, ktorých obeťami sa stali aj priami účastníci SNP.