Článok z Malacky.sk Pripomenuli sme si 77. výročie SNP (30.08.2021)

V nedeľu 29. augusta uplynulo 77 rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania. Táto udalosť, keď Slovensko jasne vystúpilo proti fašizmu, patrí medzi najvýznamnejšie medzníky našej novodobej histórie. Výročie sme si pripomenuli aj v Malackách. Na pietnom akte sa zúčastnili predstavitelia samosprávy a štátnej správy, zástupcovia Zväzu vyslúžilých vojakov generála M. R. Štefánika, Dopravného leteckého krídla Kuchyňa, Klubu veteránov pri letisku Kuchyňa, Vojenských veteránov kpt. Jána Francisciho, Okresného riaditeľstva Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru, Dobrovoľného hasičského zboru v Malackách, Okresného riaditeľstva Policajného zboru či zástupcovia politických subjektov pôsobiacich na území mesta a členovia spoločenských organizácií. 

         Večer 29. augusta 1944 sa z rádií ozval hlas vtedajšieho slovenského ministra obrany Ferdinanda Čatloša s výzvou, aby nekládli odpor postupujúcim nemeckým jednotkám, ktoré začali obsadzovať Slovensko, a kto tak urobí, stane sa zradcom. O hodinu na to Ján Golian vydal vojenským posádkam v mene  povstaleckého Vojenského ústredia dohovorené heslo „Začnite s vysťahovaním!“ Spustilo sa tak ozbrojené povstanie proti nemeckej brannej moci a jej prisluhovačom.   
         Povstaniu predchádzala dôkladná politická, organizačná a hospodárska i vojenská príprava. Už v rokoch 1942 a 1943 vznikli prvé partizánske jednotky. Spoločenská nálada im však príliš nepriala, a tak sa iba zhromažďovali zbrane a zásoby. Ich činnosť sa zintenzívnila až v roku 1944. Hlavnú úlohu v príprave Povstania zohrávali protifašistické sily, ktoré pracovali v ilegalite, ale aj niektorí vysokí predstavitelia vtedajšieho štátu. Výsledkom spoločného úsilia bol v decembri 1943 vznik známej Vianočnej dohody. Na jej prijatí sa podieľali všetky odbojové smery – československí demokrati, komunisti či antifašisti v slovenskej armáde. Na jej základe sa začalo pripravovať Povstanie. „Vôbec nie je náhodný fakt, že Vojenské ústredie sídlilo v Banskej Bystrici,  čo umožňovalo využívať všetky dostupné prostriedky a pod predstieranými zámienkami sústreďovať na stredné Slovensko vojenské jednotky, zbrane a muníciu, potraviny, zdravotnícky materiál, či vytvárať zásoby rôzneho druhu. Okrem iného sa z Bratislavy do Kremnice presunul slovenský štátny poklad pod zámienkou jeho väčšej ochrany a tri miliardy korún zo Slovenskej národnej banky do jej filiálky v Banskej  Bystrici, na čom mal hlavnú zásluhu prvý guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš. V pláne sa prirodzene rátalo i s horským terénom, ktorý vytváral vhodné zemepisné podmienky na úspešný boj a na masový rozvoj partizánskeho hnutia,“ povedal v príhovore pedagóg a poslanec Mestského zastupiteľstva v Malackách Anton Pašteka. 
           Najdôležitejšou ozbrojenou silou v SNP sa stala 1. československá armáda na Slovensku. V prvých dňoch mala 18 000 vojakov a dôstojníkov. Po dvoch mobilizáciách  na oslobodenom území mala až 60 000 mužov. Jej veliteľom bol generál Ján Golian a po ňom generál Rudolf Viest. Spolu s 18 000 partizánmi dva mesiace bojovala proti dobre vyzbrojeným a  skúseným nemeckým jednotkám v sile vyše 40 000 vojakov. Povstaniu pomáhal leteckými dodávkami zbraní a liekov či vojensky Sovietsky zväz a čiastočne aj USA a Veľká Británia. Na bojiskách Povstania bojovali aj Česi, Rusi, Ukrajinci a ďalšie národy bývalého Sovietskeho zväzu, Poliaci, Srbi, Bulhari, Rumuni, Francúzi, Maďari, nemeckí antifašisti, Angličania, Američania, Belgičania, Holanďania, Španieli, Gréci, Austrálčania i príslušníci ďalších národov a národností. Spolu ich bolo 32. 
„Aj keď nadšenie a elán povstalcov bolo veľké, odolať nemeckej presile, nebolo možné. K oslabeniu Povstania podstatne prispelo i odzbrojenie dvoch divízií slovenskej armády na východe Slovenska o sile 30 000 vojakov. A tak 27. októbra nemecké vojská obsadili srdce Povstania Banskú Bystricu.. Povstanie, ktoré  zasiahlo 30 okresov s rozlohou asi 20 000 km² a približne 1 700 000 obyvateľmi bolo zatlačené do hôr, kde v ťažkých podmienkach pokračovali povstalci v boji proti nemeckým okupantom až do príchodu Červenej armády,“ skonštatoval A. Pašteka. Fašisti a ich slovenskí kolaboranti vypálili stovku slovenských obcí, osád a samôt. Tridsaťtisíc ľudí odvliekli do koncentračných a zajateckých táborov. Medzi nimi boli aj  obaja vojenskí velitelia SNP generáli Golian a Viest.  
A. Pašteka pripomenul aj slová Ladislava Novomeského, ktorými hodnotil SNP: „Neboli sme proti slovenskému štátu ako svojprávnej domovine slovenského národa. Dostali sme sa s ním do sporov, dokonca ozbrojených sporov, pretože nebol svojprávny, bol od počiatku výplodom nacistickej špekulácie, a tomuto svojmu pôvodu chcel byť poplatný až do konca. Boli sme proti slovenskému štátu, aký bol, nie pretože bol.“
Je smutným faktom, že demokratické princípy SNP sa dôsledne nerešpektovali aj v povojnových rokoch, keď sa okrem iného  obmedzoval politický vplyv Demokratickej strany a prepúšťali sa dôstojníci, ktorí sa zúčastnili Povstania. Koncentrácia moci v rukách komunistickej strany viedla k procesom v 50. rokoch, ktorých obeťami sa stali aj priami účastníci SNP.
         
Text: Ľ. Pilzová, foto: S. Osuský


Pridal: Ján Hargaš
URL: http://www.malacky.sk/index.php?page=clanok_cely&id=10945