Lurdskú jaskynku tvorí historická grotta a dve sochy – Panna Mária a Bernadeta -  dievča, ktorému sa zjavila v Lurdoch. Tieto nové sochy vytvoril akademický sochár Ján Lesňák z Levoče. Vyobrazenie spomínaných dvoch postáv bolo súčasťou grotty aj v minulosti. Samotná grotta je historickým artefaktom. Pochádza zo záhrady Malého kaštieľa, ktorý kedysi stál na mieste dnešného supermarketu Billa na ulici Na brehu. Prvá fotografia grotty znázorňujúcu Lurdskú jaskyňu na území Malaciek je z roku 1925. Kedy presne vznikla, nevieme. 

     Malý kaštieľ darovala manželka Mikuláša XIII. kňažná Margita Zichy sestričkám z kongregácie rádu sv. Vincenta v roku 1888. Ich kláštor, ktorého plný názov znel Kláštor Milosrdných sestier svätého Vincenta, bol založený o rok neskôr. Sestričky v ňom od roku 1890 viedli Rímskokatolícku dievčenskú ľudovú školu. Malý kaštieľ, ktorého skutočný vek nepoznáme, je už niekoľko rokov minulosťou, no grotta sa zachovala do dnešných čias. Ticho driemala za Billou a dlhé roky bola jedinou pripomienkou toho, akému účelu táto lokalita kedysi slúžila. Keďže tento priestor nebol na dnešnú dobu dostatočne dôstojný, presťahovali ju do areálu Spojenej školy sv. F. Assiského. Jaskynka sa zachovala v krásnej podobe. Určité úpravy a opravy však boli potrebné. Časť financií na tento účel poskytlo mesto.

     História Spojenej školy sv. Františka Assiského je bohatá a na podrobný popis by nám nestačili ani všetky stránky Malackého hlasu. Vďaka dostupným informáciám našich historikov sme sa však vnorili do minulosti a prinášame ju aj k vám. Stano Bellan a Martin Macejka opisujú historický vývoj cirkevnej školy v najnovšej knihe Malacké školstvo, ktorá vyšla v októbri 2022. Podkladom im boli informácie zo starších textov, najmä od Pavla Hallona. Z tejto knihy sme čerpali aj v tomto príspevku. Rovnako ako z webu malackepohlady.sk. Informácie uverejňujeme so súhlasom autorov. 

    

     Františkáni v Malackách pôsobili viac ako 300 rokov. Počas existencie kláštora bola jednou z jeho hlavných úloh výchova a vzdelávanie rehoľníkov. Situácia sa zmenila za provinciála pátra Mansvéta Olšovského, ktorý dosiahol, aby škola pôsobiaca v malackom kláštore mala právo verejnosti. Teda aby v nej mohli študovať aj žiaci, ktorí neboli členmi rehole. Vyučovanie na františkánskom gymnáziu, ktorého prvý názov znel Súkromné gymnázium rádu sv. Františka v Malackách, sa začalo v septembri 1927 a do prvého ročníka nastúpilo 110 študentov. Gymnázium si v krátkom čase vybudovalo dobré meno. Študovali tu žiaci z celej republiky, rôznej národnosti i vyznania. Po dvoch rokoch pôsobenia počet študentov narástol natoľko, že vtedajšie priestory prestali postačovať. Preto v lete 1929 celé južné krídlo zbúrali a do Vianoc stihli aj vďaka priaznivému počasiu postaviť novú stavbu až po stropy tretieho poschodia. Nasledovali inštalatérske práce, výsledkom ktorých boli vymoženosti na tú dobu nadštandardné: ústredné kúrenie, vodovod, elektrické osvetlenie, telefón, rozhlas vo všetkých triedach. Školský rok 1931/1932 sa začal už v novej škole. Počet študentov stále stúpal, v školskom roku 1932/1933 sa prvýkrát otvorili dve triedy prvého ročníka. Zaujímavosťou je, že jednu triedu tvorili žiaci bývajúci v internáte (tzv. internisti), a druhú triedu tvorili žiaci z Malaciek a okolia. Internát pre cezpoľných študentov bol spočiatku len v časti kláštora prispôsobenej na ubytovanie, neskôr sa nachádzal v priestoroch bývalého Pálffyovského zámku v Zámockom parku. Správcami i vychovávateľmi v internáte boli rehoľní kňazi.

     V škole dlho nemohli byť riadnymi dennými študentkami dievčatá, ale mohli študovať ako privatistky. Bola to určitá forma externého štúdia. O ich prípravu sa starali rehoľné sestry sv. Vincenta v kláštore v Malom kaštieli. Všetci privatisti skladali koncom školského roka na gymnáziu záverečné skúšky. Prvé maturitné skúšky, ktoré sa konali v kresliarni (dnešná spoločenská miestnosť) v júni 1935, zvládlo 31 z 39 študentov. Počas existencie školy až do jej poštátnenia štúdium úspešne absolvovalo a zmaturovalo spolu 539 študentov z celého Slovenska, dokonca aj spoza hraníc. Počas takmer dvadsiatich rokov sa v škole vystriedalo 77 učiteľov, medzi ktorými bolo mnoho členov františkánskeho rádu. Z profesorov, ktorí neboli františkánmi, boli spočiatku takmer všetci Česi, neskôr ich postupne nahrádzali Slováci. Najznámejšími menami z radov učiteľov sú akademický maliar Ľudovít Fulla a básnik, člen katolíckej moderny Svetloslav Veigl. V roku 1943/1944 sa členkou profesorského zboru sa stala aj žena - Vilma Repáňová, učila telesnú výchovu dievčat. 

     Gymnázium pod patronátom františkánskej rehole skončilo svoje pôsobenie poslednými maturitami v roku 1945, v tom roku boli cirkevné školy poštátnené.

     S Malackami a františkánskym gymnáziom je silne späté aj meno pátra Mansvéta Olšovského. Počas celého obdobia fungovania školy až do svojej smrti gymnázium pravidelne navštevoval a staral sa oň po všetkých stránkach. Môžeme povedať, že gymnázium malo svojho vysokopostaveného dobrodinca, ktorý mal dobré kontakty a ktorému na škole veľmi záležalo. 

     Názov školy sa neskôr počas jej existencie zmenil na Verejné československé gymnázium Rádu sv. Františka v Malackách a neskôr po vyhlásení Slovenskej republiky na Rehoľné slovenské gymnázium františkánov v Malackách.

     Štátne Gymnázium Malacky na Ulici 1. mája je právne priamym pokračovateľom františkánskeho gymnázia v Malackách, ktoré od roku 1927 pôsobilo v priestoroch františkánskeho kláštora. Po jeho poštátnení bol názov školy zmenený na Štátne gymnázium v Malackách. Aj v novej forme zotrvala škola v pôvodných priestoroch františkánskeho kláštora. Počas nasledujúcich rokov škola niekoľkokrát vďaka meniacim sa pomerom v spoločnosti, menila koncepciu i názov. Do priestorov na Ulici 1. mája, kde sídli dodnes, sa presťahovala v roku 1963 ešte ako Stredná všeobecnovzdelávacia škola. Od roku 1969 nesie názov Gymnázium v Malackách.

     Porevolučná snaha o znovuotvorenie cirkevného gymnázia v Malackách stála na tradícii a dobrom mene, ktoré zanechalo pôvodné františkánske gymnázium. Štátne gymnázium síce pokračovalo kontinuálne v činnosti, ale právne a obsahovo prešlo mnohými zmenami. Preto snaha znovu otvoriť cirkevné gymnázium sledovala návrat k pôvodným ideovým a mravným hodnotám. 

     Na procese obnovenia františkánskeho gymnázia v Malackách začali pracovať v januári 1995 Alexander Hudáč, Július Rozložník a Rudolf Oravec. Výsledkom ich snaženia bolo zaradenie Gymnázia sv. Františka Assiského do siete stredných škôl rozhodnutím Ministerstva školstva v novembri 1995. V budove školy tak začali pôsobiť tri samostatné právne subjekty: cirkevné gymnázium, cirkevná ZŠ a štátna ZŠ. 

      Škola na začiatku svojho pôsobenia nemala vlastný pedagogický zbor, preto vyučovací proces pomáhali zabezpečiť učitelia zo štátneho gymnázia. V prvom ročníku začalo študovať 30 študentov, v nasledujúcom školskom roku pribudlo ďalších 36. Gymnázium malo k dispozícii tri triedy a kanceláriu. 

       V roku 1999 Gymnázium prešlo pod zriaďovateľskú správu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Maturitnú skúšku úspešne absolvovalo prvých 27 maturantov, prvý ročník sa však pre nedostatok študentov neotvoril. V roku 2003 malo Gymnázium prvýkrát v novodobej histórii otvorené všetky 4. ročníky a v roku 2006 boli na gymnáziu po prvýkrát v každom ročníku dve triedy, celkovo ho navštevovalo 234 žiakov. Najväčší počet študentov vo svojej novodobej histórii mala škola v roku 2007, keď otvorila tri triedy prvého ročníka a spolu v deviatich triedach študovalo 249 žiakov. 

     1. januára 2012 vznikla Spojená škola sv. Františka Assiského s dvomi organizačnými zložkami – základnou školou a gymnáziom. Spojená škola bola zriadená ako nový právny subjekt po zániku pôvodného gymnázia a základnej školy (31. 12. 2011) a pred koncom školského roka 2011/2012 bol znovu zvolený a vymenovaný za jej riaditeľa Daniel Masarovič, dovtedajší riaditeľ ZŠ M. Olšovského. V roku 2013 prešli triedy gymnázia kompletnou rekonštrukciou a do učební bolo nainštalované najmodernejšie digitálne vybavenie. 

Cirkevná základná škola                                                                                                 

     V slobodnom demokratickom zriadení po nežnej revolúcii v roku 1989 časť rodičov v meste mala záujem obnoviť a znovu založiť cirkevnú školu, preto v apríli 1990 začal vyvíjať miestny klub KDH aktivity s týmto cieľom. Porevolučná doba bola politicky veľmi hektická a odporcov vzniku cirkevných škôl bolo v doznievajúcej atmosfére komunistického režimu stále veľa. Brzdili tvorbu nových zákonov, tvorili neústretové vyhlášky na ministerstvách, pomaly vybavovali žiadosti o schválenie cirkevnej školy. Keďže i v Malackách bolo veľa prekážok, termín sa v r. 1990 nepodarilo dodržať. 

     Kvôli tomu, že v prvom polroku 1991 budova II. ZŠ ešte nebola vrátená františkánom, s Radou riaditeľov ZŠ v Malackách bol dohodnutý na Slovensku ojedinelý postup - v budove budú dočasne dve základné školy - štátna a cirkevná a priestory si podelia podľa počtu žiakov. 

Záujem navštevovať cirkevnú ZŠ prejavilo 465 žiakov, a tak sa mohlo pripravovať otvorenie cirkevnej základnej školy so 16 triedami. Cirkevná škola v Malackách bola zaradená do siete základných škôl 1. septembra 1991. Platnosť zmluvy o prenájme priestorov pre štátnu základnú školu skončila v roku 2002. V roku 2009 sa riaditeľom školy stal Daniel Masarovič.