Gajary Gajary K významným pamiatkam Gajár patrí ranobarokový rímskokatolícky Kostol Zvestovania P. Márie. Jednoloďový objekt bol dostavaný roku 1673. Západnej časti kostola dominuje veža s ochodzou v hornom podlaží, nesenou kamennými konzolami. Ku koncu 17. storočia bol kostol obstavaný obranným múrom so strieľňami a štyrmi nárožnými obrannými baštami. Tieto boli na konci 19. storočia zmenené na kaplnky. Vo veži kostola je zachovaný zvon z roku 1687 od bratislavského zvonolejára G. Wolffa.
Kostol - dnešný kostol zasvätený Všetkým svätým bol postavený v roku 1722 na mieste pôvodného kostolíka, ktorý vyhorel. Vysvätený bol druhú októbrovú nedeľu v roku 1748. Prvá písomná zmienka o tomto prastarom kostolíku pochádza ešte z roku 1333. Kostol je najväčšou, najstaršou a najkrajšou dominantou obce.
Kaplnka sv. Vendelína - patróna stád bola postavená v roku 1755 ako znak veľkej úcty k tomuto svätému. Nachádza sa na okraji obce vedľa hlavnej cesty smerom na Jakubov. Ku kaplnke sa dodnes konajú na Deň sv. Vendelína procesie.
Socha sv. Jána Nepomuckého stojí na okraji obce smerom na Zohor. Podľa ústneho podania bola postavená už v treťom roku po jeho svätorečení, ale na soche je dátum 30. augusta 1732 a erb zemepána Pálfiho.
Socha sv. Floriána stojí v strede dediny a pochádza z toho istého obdobia ako socha sv. Jána Nepomuckého.
Plavecký hrad bol postavený v 13. storočí na skalnej ostrohe. Stavebne najstaršie jadro tvoria zvyšky paláca a štvorbokej veže. Hrad bol majetkom grófov zo Svätého Jura a Pezinka, roku 1398 donačnou listinou kráľa Žigmunda sa majiteľom stal vojvoda Stibor zo Stiboríc. V 16. storočí za tureckého vojenského nebezpečenstva bol hrad prestavaný na renesančnú pevnosť s dvomi nádvoriami a dvomi mohutnými delovými baštami. Roku 1621 získava panstvo do zálohu palatín Pavol Pálfi od svojej sestry Magdalény, vydatej za predošlého majiteľa Petra Balaššu. V rokoch 1705 - 1706 bol hrad silne poškodený za bojov medzi cisárskymi a rákociovskými povstalcami. Hrad aj vzhľadom na skutočnosť, že v Plaveckom Podhradí si Pálfiovci postavili rozľahlý renesančno-barokový kaštieľ, nebol obnovený a od roku 1708 je opustený.
Barokový kaštieľ vo Veľkých Levároch nechal roku 1723 postaviť viedenský arcibiskup, kardinál Žigmund Kollonič ako trojkrídlový dvojpodlažný objekt s charakteristickým cour d´ honneur - čestným dvorom. Architektonicky jednotný útvar kompozične graduje v stredovej osi hlavného krídla predsunutým rizalitom. V tejto časti je umiestnené dvojramenné schodisko vyúsťujúce na poschodí do piana nobile - slávnostnej sály. Zo schodiska je prístupné oratórium a chór kaplnky kaštieľa. Na nádvorí je malá kruhová fontána s barokovou plastikou. Kaštieľ je umiestnený v severozápadnej časti rozsiahleho anglického parku. V parku sa nachádza zachovaná stavba barokovej kaplnky a objekt mlyna z 18. storočia.
Rímskokatolícky kostol je zasvätený menu Panny Márie. Donátorom a zakladateľom barokového kostola postaveného v rokoch 1729 - 1733 bol viedenský arcibiskup, kardinál Žigmund Kollonič. Jednoloďovej stavbe s oválne ukončeným presbytériom dominuje južná dvojvežová monumentálna fasáda. Na tympanóne medzi vežami sú kamenné schody Panny Márie, sv. Kataríny a sv. Barbory. V interiéri kostola je sedem barokových oltárov. Hlavný oltár ( Panny Márie - Immaculaty ) a dva bočné oltáre ( sv. Jozefa a sv. Anny ) boli koncom 18. storočia upravené v módnom dvorskom luiséznom slohu.
Gotický rímskokatolícky kostol pôvodne zasvätený sv. Michalovi archanjelovi je umiestnený na miernej vyvýšenine, priamo na vode v severnej časti obce. Postavený bol roku 1339, renesančne upravený roku 1662 a obnovený roku 1777. Vybudovaný bol na agátových pilótoch. Typovo ide o jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom. V západnej časti je prestavaná veža s ihlanovou strechou. V interiéri sú vo svätyni a časti lode zachované fragmenty nástenných malieb. V západnej časti lode na empore je orgánový chór s dreveným parapetom s rustikálnymi maľbami rastlinných ornamentov a maľbami Krista, Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého. Početnejšími exteriérovými pamiatkami v obci sú barokové sochy svätých.
Trvalou dominantou a historickým symbolom obce je patrónka farského kostola sv. Margita. Pôvodný kostol v neznámej dobe spustol a zanikol. Podľa prvej písomnej správy o kostole vznikol už niekedy pred rokom 1561.
Dnešný farský Kostol sv. Margity dala postaviť grófska rodina Károliovcov v roku 1898. Zasvätený je sv. Margite Antiochinskej. Vysvätený bol 2. 10. 1898.
Kaplnka sv. Rozálie bola postavená na morovom cintoríne v roku 1832.
Kaplnka sv. Jána stojí na dolnom konci dediny, na mieste, kam až dosahovali záplavy rieky Moravy. Postavená bola asi v roku 1894.
Kaplnka sv. Izidora, patróna roľníkov, bola postavená krátko po II. svetovej vojne.
Najstarším pomníkom v obci je socha sv. Floriána – ochranca proti ohňu i vode. Bola postavená v roku 1737. V obci sa nachádza ešte jedna socha sv. Floriána, a to na mieste, kde stála kedysi prvá požiarna zbrojnica v strede dediny.
V parku pred kostolom je socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1816.
V dedine sa ďalej nachádza Pomník padlých v I. a II. svetovej vojne, bol postavený v roku 1924. Na poľnej ceste smerom do Vysokej pri Morave stojí kríž, ktorý je venovaný zohorským študentom a divadelným ochotníkom.