Revolúcia 1848/49 

Revolúcia priniesla koniec tzv. feudalizmu. Bolo zrušené poddanstvo a s tým spojené poddanské povinnosti, zároveň boli dotknuté aj privilégiá šľachty. V tomto období bol v Malackách hlavou pálfiovskej moci knieža Anton Karol Pálfi.

Ústava z roku 1849 dala voleným samosprávnym orgánom miest a obcí určitú nezávislosť, bola im zverená samostatná správa záležitostí obce. Malacky boli prehlásené za tzv. veľkú obec. Obecné zastupiteľstvo sa skladalo z polovice virilistov, ako najbohatších obyvateľov, a polovice volených zástupcov. Volebné právo mal občan, ktorý dosiahol vek 20 rokov a platil daň z domu, pozemku, alebo zárobku. V roku 1854 vznikol malacký okres, Malacky boli hospodárskym i správnym centrom južného Záhoria.

Hoci Malacky už neboli typickým zemepanským mestečkom, Pálfiovci si udržali v Malackách svoje postavenie a vplyv na chod mesta. V zmenených pomeroch po revolúcii sa pálfiovské plavecké panstvo premenovalo na Pálfiovský veľkostatok so sídlom v Malackách, stále tu bolo zamestnaných veľa ľudí.

Pre 19. storočie boli charakteristické aj národné hnutia. Memorandové hnutie zasiahlo aj Malacky a niekoľkí františkáni sa podpísali pod memorandové požiadavky. Pálfiovci sa hneď postavili proti týmto aktivitám a rehoľníci, ktorých sa to týkalo, museli z Malaciek odísť.

Prvá svetová vojna

Vojna sa Malaciek priamo nedotkla, napriek tomu mesto poznačila. Bola bieda, hlad, drahota. Obchodníci a úradníci často zneužívali svoje postavenie, mali sa relatívne dobre.

Obecné zastupiteľstvo zasadalo aj počas vojny, posledné zaznamenané zasadnutie pred prevratom sa konalo 26. júla 1918. Záznam je posledný, ktorý je napísaný po maďarsky.

Pokojná situácia sa začala meniť koncom októbra 1918. Začali sa šíriť správy o pripravovanej revolúcii, maďarskí úradníci sa začali báť. Niektorí v obave z nadchádzajúcich udalostí opustili mesto, iní sa skrývali priamo v meste. Pálfiovci odišli do Rakúska.

Prevrat sa začal v sobotu 2. novembra. Z frontu sa vlakmi vracali vojaci a chceli sa odplatiť za neprávosti uplynulého obdobia. Nastalo rabovanie, ktoré bolo zamerané najmä proti židovským obchodníkom a maďarským úradníkom. Rabovali tých, ktorí vojnou zbohatli a žili si na veľkej nohe, úradníkov, ktorí neľudsky jednali s občanmi, židovské obchody, liehovary. V nedeľu 3. novembra skoro ráno prišlo z Moravy do Malaciek viac ako sto vojakov pod vedením nadporučíka Gustava Ripku a situáciu v meste upokojili.

V Malackách sa zároveň 3. novembra utvoril národný výbor, obdoba obecného zastupiteľstva, ktorý mal zabezpečovať poriadok v meste a v rámci možností plniť funkcie orgánu samosprávy.

Obdobie 1. ČSR

5. novembra večer prišli do mesta členovia dočasnej vlády Anton Štefánek, Ivan Dérer, Pavel Blaho. Privítali ich predstavitelia mesta, zhromaždenie prebiehalo pred kláštorom za hojnej účasti Malačanov. Politici ozrejmili občanom mesta politickú situáciu a oznámili vznik nového štátu, ktorý bol prijatý s nadšením. Ďalšie dni prebiehali bez väčších problémov, do konca roka bol pokoj v celom regióne. Národný výbor zasadal do konca roka ešte deväťkrát, riešil predovšetkým bežné záležitosti a problémy, ktoré prišli v dôsledku svetovej vojny.

Mesto sa spamätávalo z vojny a pripravovalo sa na rozvoj, ktorý ho čakal v nasledujúcich rokoch. Poľnohospodárstvo Malaciek stálo pred zložitými úlohami. Nutnosťou sa stalo vyprodukovať dostatok základných potravín. Všetko im to sťažovala prebiehajúca pozemková reforma, dozvuky dedičského uhorského práva, nárast počtu súkromne hospodáriacich roľníkov. Obyvatelia Malaciek pracovali na poliach a v lesoch. Ťažba a spracovanie dreva zostali jednou z podstát bohatstva a prosperity tohto kraja.

V meste pôsobili v časoch 1. ČSR Slovenská ľudová banka v Bratislave, filiálka Malacky, Bratislavská I. sporivá banka, filiálka Malacky, Živnostenský úverný ústav, Roľnícka vzájomná pokladnica. V tomto období boli založené tieto firmy: firma M. Trnčík a J. Žalud - na spracovanie trstiny a čiastočne obchod s potravinami, Avenárius – firma na spracovanie liečivých rastlín, Kovopriemysel, Stavebný priemysel (tehelne), Slovenský liehový priemysel a mnoho ďalších.

Obdobie Slovenského štátu

Počas obdobia Slovenského štátu organizovali občania mestečka Malacky odboj.

6. októbra 1938 vznikla v Malackách Hlinkova garda, ktorého veliteľstvo sídlilo v sokolovni. Jej okresným veliteľom sa stal Gustáv Gellinger a od 2. apríla 1943 Vojtech Budinský. Popri Hlinkovej garde vznikla v Malackách aj Hlinkova mládež. V Malackách na Zámockej ulici v dome, ktorý dnes už neexistuje, v minulosti sídlilo gestapo.

Židovský kódex z 9. septembra 1940 neobišiel ani malackých židov. Začiatkom 2. svetovej vojny bolo v Malackách zaevidovaných 304 židov, z toho bolo 266 odvezených do koncentračných táborov, poprípade do táborov nútených prác. Vrátili sa z nich len niektorí. V Malackách sa našli ľudia, ktorí pomohli za krutých čias svojim spoluobčanom, no našli sa aj tí, ktorí ich udali.

Mesto Malacky navštívili mnohí velikáni a aj samotný prvý prezident Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso.

4. apríla 1945 oslobodili sovietske vojská Malacky. 

Malacky sa po druhej svetovej vojne rýchlo rozrástli a prestali byť zásobárňou pracovných síl Bratislavy. Mesto sa stávalo čoraz významnejším. Vznikol nový priemysel, školy, nemocnica, sociálne a kultúrne zariadenia, ako aj zariadenia slúžiace telovýchove a rekreácii. Malačania už nemuseli cestovať za prácou, lebo ju nachádzali doma. Súčasne Malacky poskytovali pracovné ponuky ľudom zo širokého okolia.

-------------------------------

Zdroj: Macejka, Martin: Prevratové udalosti v Malackách v roku 1918, in Malacky a okolie 1, Malacky, 2008, s. 130

           Bellan, Šíp, Yurkovic: Malacky 1206 - 2006,  Malacky, 2006, s. 45-65. 

Fotografie: Malacké pohľady

Zaujímavosti z histórie Malaciek nájdete aj na webovej stránke www.malackepohlady.sk