Komunikovať čo najviac osobne a otvorenosť po každej stránke - to bola pôvodná stratégia MsCSS. Na začiatku koronakrízy bolo vedenie nútené zmeniť ju. „Museli sme sa naučiť fungovať v online priestore. Manažovanie všetkých služieb zostalo na telefonickom a e-mailovom kontakte,“ povedala riaditeľka MsCSS Melánia Dujsíková. Neľahká profesia opatrovateľky sa stala ešte náročnejšou. „Medzi opatrovateľku a klienta vstúpilo rúško, rukavice, často ochranný overal, štít a nekonečná dezinfekcia.“

Koronavírus takmer celý rok znemožňoval návštevy v zariadení opatrovateľskej služby (ZOS). Centrum preto vlani v apríli prišlo s nápadom zaviesť Skype (komunikačný program na uskutočňovanie hovorov alebo videohovorov cez internet). Napriek tomu, že práca s počítačom je pre seniorov náročná, viacerí neváhali prekonať všetky prekážky, aby naďalej zostali v kontakte s príbuznými. „Polovica klientov možnosť skypovať privítala okamžite, ďalší sa osmelili postupne. Samozrejme, bola potrebná vysoká miera pomoci zo strany personálu, ale stojí to za to,“ prezradila riaditeľka MsCSS. Osobným stretnutiam v ZOS, hoci s obmedzeniami, prialo najmä leto. Umožnilo to čiastočné a dočasné uvoľnenie protipandemických opatrení.

Medzi príjemné zistenia z roku 2020 patrí podľa riaditeľky MsCSS poznanie, “že organizácia má lojálnych zamestnancov, ktorí sa vedia postaviť čelom k problémom a nezutekajú, hoci majú strach“. Nadšená bola aj z ochoty verejnosti potešiť v ťažkých chvíľach nielen klientov, ale aj opatrovateľky. „Obdarovali ich tortou, vitamínmi, časopismi a inými pozornosťami. To bolo naozaj milé,“ vymenúva M. Dujsíková. Najväčším mínusom súčasnej pandemickej situácie je však chýbajúci osobný kontakt – klientov s príbuznými aj navzájom medzi zamestnancami. „Cez rúško sa emócie akosi utlmujú, komunikácia sa stáva strohou, úsmev už rok zostáva skrytý,“ povedala riaditeľka centra.

Počas normálneho roka je pre seniorov z MsCSS pripravený rôznorodý kultúrny program, väčšinou hudobný alebo tanečný. „V roku 2020 si hudobné vystúpenie užili len trikrát. V marci pri oslave Medzinárodného dňa žien spolu s občerstvením a všetkým, čo k tomu patrí, to bolo naposledy, čo boli ´voľní´. Na druhý deň sa zariadenie uzavrelo pre výskyt ochorenia COVID-19. Preto bolo aj augustové vystúpenie v exteriéri, keď na dvore  pre klientov zahral Paľko Sýkora na harmonike, ako znovuzrodenie. Poslednýkrát počuli živú hudbu na Štedrý deň. Hudobník František Bečka im prišiel pod okná zahrať koledy a vďaka nemu sa Malackami sa niesli tóny tradičných vianočných piesní.“

Práve vianočné koledy znejúce z ulice vyvolali v MsCSS pravú vianočnú atmosféru. Obvyklý Štedrý deň, keď sa klienti večer stretli pri jednom stole, sa tentoraz nekonal. Žiaľ, koronavírus koncom vlaňajšieho roka zavítal na nechcenú návštevu aj do malackého centra. „Všetci klienti boli vo svojich izbách. Opatrovateľky mali na sebe namiesto slávnostného oblečenia ochranné obleky, tváre zamaskované rúškom a ochranným štítom. Takto vstupovali do izieb klientov a roznášali štedrú večeru. Smutné a neosobné. Nikto z nás na tieto Vianoce nezabudne,“ uviedlo MsCSS na svojich sociálnych sieťach.

Okrem Vianoc prežili seniori atypickým spôsobom aj novembrový Sviatok všetkých svätých. Klienti si kvôli opatreniam nemohli uctiť svojich zosnulých priamo na cintorínoch. Preto dali zamestnanci MsCSS hlavy dokopy a vymysleli spoločné pietne miesto priamo v areáli centra. „Klienti sa tam môžu utiahnuť so svojimi myšlienkami pri spomienkach, zapáliť sviečku alebo len tak meditovať,“ povedala riaditeľka M. Dujsíková.

Hoci centrum muselo nastaviť prísnejšie pravidlá pri poskytovaní sociálnych služieb, aktivity v zariadení opatrovateľskej služby i dennom stacionári, aspoň v obmedzenom režime, naďalej pokračujú. „V dennom stacionári je menej klientov. Predsa len, každý z nich dochádza zo svojho sociálneho prostredia. Personál je stále v strehu, aby sa dodržiavali hygienické opatrenia aj náležité odstupy. Vyberajú sa aktivity, pri ktorých neprichádza k fyzickému kontaktu, nenavštevuje sa žiadne externé prostredie, klienti majú povinnosť nosiť rúška a podobne. Práca je oveľa náročnejšia,“ upresnila situáciu s aktivitami v dennom stacionári riaditeľka MsCSS.

V ZOS sa naopak kladie väčší dôraz na hygienické opatrenia zo strany zamestnancov. „Klienti sú najviac obmedzení práve zákazom návštev. Kontakt s okolitým svetom im sprostredkúva personál. Aktivity majú skôr individuálny a adresný charakter alebo sú realizované v malých skupinkách. Chýbajú nám však skupinové oslavy sviatkov a vystúpenia hudobníkov,“ prezradila M. Dujsíková.

Seniori z MsCSS sú známi svojou tvorivosťou. Podiel na tom majú aj sociálne pracovníčky, ktoré sa snažia pripravovať pre klientov vždy nové výzvy. Svoje kreatívne diela pripravujú aj k Veľkej noci. „V dennom stacionári klienti vyrobili  sadrové odliatky s veľkonočnou tematikou a obdarujú nimi deti v materskej škôlke. Tie ich farebne dotvoria. Vyrábajú aj háčkované vajíčka, muži pletú korbáče (pripravujeme aj návod na pletenie korbáčov, ktorý zverejníme na našich sociálnych sieťach) a ženy pripravia veľkonočné občerstvenie – kysnutú bábovku a iné dobroty pre klientov denného stacionára a zariadenia,“ uviedla riaditeľka centra. V zariadení sa seniori venujú predovšetkým veľkonočnej výzdobe. Vytvorili napríklad minikvetináče z vaječných škrupín.

V súčasnosti poskytuje MsCSS deväť druhov sociálnych služieb. Chceli by ich ešte rozšíriť a poskytnúť im lepšie zázemie. „Veľmi žiadanou službou je požičiavanie zdravotných pomôcok, no priestorové a personálne možnosti sú nateraz obmedzené. Preto chceme urobiť v tomto smere viac. Pandémia odhalila aj potrebu návštevnej miestnosti v zariadení, ktorú by sme veľmi radi zriadili,“ hovorí riaditeľka MsCSS. Medzi ďalšie plány do budúcnosti patrí obnova kuchyne, vozového parku i materiálneho vybavenia pre domácu opatrovateľskú službu. „Plánov máme oveľa viac, ale uvedomujeme si limity. V každom prípade na nich budeme cielene a systematicky pracovať,“ prisľúbila na záver M. Dujsíková.