(4. 9. 1925 – 10. 10. 2004)

Pavol Hallon sa narodil v Sobotišti v budove rímskokatolíckej školy nachádzajúcej sa na habánskom dvore. Jeho otec bol správcom školy. V roku 1930 začal navštevovať rímsko-katolícku školu v Senici, kde bol jeho otec riaditeľom. Gymnázium začal študovať v Skalici, po prevelení jeho otca do Skalice začal navštevovať Gymnázium v Skalici, kde aj zmaturoval. V roku 1944 začal študovať na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity.

Po skončení vojny prestúpil na vysokú školu veterinárnu do Brna, kde v roku 1951 zložil rigorózne skúšky. Jeho povolaním sa na celý život stala veterinárna medicína. Svoju kariéru ako veterinár začal v roku 1953 v Gajaroch, kde aj pár rokov žil, no neskôr sa natrvalo presťahoval do Malaciek.

Netajil sa záujmom o históriu a dlho neskrýval v sebe literárny talent. Pavol Hallon je autorom mnohých regionálnych monografií. Napísal vyše 400 článkov, ktoré venoval filatelii a regionálnej histórii, či humorné zážitky z obdobia jeho praxe ako veterinár.

V neskorších rokoch pracoval najmä ako mestský kronikár v Malackách a začal sa aktívnejšie venovať svojej publikačnej činnosti. K jeho najvýznamnejším prácam patrí publikácia Poštovníctvo na Záhorí, za ktorú bol v roku 1988 ocenený striebornou plaketou v triede vystavovanej literatúry.

Spracoval históriu školstva v diele Pamätníci františkánskeho gymnázia v Malackách 1927 – 1945. V roku 1993 mu vyšla monografia Z dejín malackej farnosti či monografia venovaná k 400. výročiu školstva malackého školstva s názvom Štyristo rokov malackého školstva. Klasickou monografickou prácou sú aj knižné publikácie Z dejín obce Kuchyňa, Gajary či monografia o Lábe s príznačným názvom Nová kniha o Lábe a mnoho ďalších.

V roku 2001 mu bolo primátorom mesta Malacky udelené ocenenie Pálfiho srdce za publikácie Dejiny františkánskeho chrámu a Poštovníctva na Záhorí. V roku 2008 mu bolo opätovne udelené ocenenie Pálfiho srdce – in memoriam za celožitovné dielo v oblasti histórie.