Tretie pokračovanie historického rozprávania o Malackách v časoch prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov sme poňali viac apoliticky. Zatiaľ čo politici mali plné ruky so správou a chodom nového štátu, bežní Malačania žili svoje obyčajné životy so všetkými radosťami i starosťami. V tomto zmysle sme historikovi Martinovi Macejkovi položili aj naše otázky.   

 

Prvé povojnové roky nepriniesli väčšiu zmenu v populácii. V roku 1921 mali Malacky 5251 obyvateľov, čo predstavovalo nepatrný nárast v porovnaní s rokom 1900. Potom nasledoval veľký rast. Neprešlo ani desať rokov a v roku 1930 už malo mesto 7213 obyvateľov. Neskôr, snáď aj v dôsledku ekonomickej krízy, sa rast zastavil. 

 

Rodina, podobne ako štát, si zachovala svoju autoritu, dôležité postavenie v spoločnosti. Na oblasť rodiny nemali politické zmeny zásadný vplyv. 

Lekárska starostlivosť bola, rovnako ako v predchádzajúcom období, zabezpečená okresným lekárom. Postupne lekárov pribúdalo. V tejto dobe fungovala jedna materská škola, ktorú prevádzkovali vo vlastnom kláštore v Malom kaštieli rehoľníčky – milosrdné sestry sv. Vincenta de Paul, nazývané aj vincentky.

 

Školstvo nadviazalo na predchádzajúce obdobie a naďalej sa rozvíjalo. V prvom rade prevrat umožnil vzdelávanie v slovenskom jazyku. Učiteľov, ktorí slovenčinu neovládali, nahradili iní. 

V meste boli (pred rokom 1918 i potom) tri ľudové školy – rímskokatolícka chlapčenská (na Dolnom konci oproti farskému kostolu), rímskokatolícka dievčenská (v Malom kaštieli, viedli ju vincentky) a štátna ľudová škola (pôvodne v budove dnešnej ZUŠ). Potom vznikla aj štátna meštianska škola, ktorá sa v roku 1932 presťahovala spolu so štátnou ľudovou školou do novej budovy a niesla názov Štátna meštianska a ľudová škola Dr. Jozefa Dérera v Malackách. 

Počas tohto obdobia pôsobila v meste aj učňovská škola. V roku 1927 vzniklo súkromné gymnázium františkánov, ktoré bolo osemročnou školou. Obe rehole - františkáni i vincentky - mali pri svojich školách aj internáty. Františkáni prevádzkovali pre mladých členov rehole aj tzv. nižší seminár. 

Z verejných budov bola postavená pošta, sokolovňa, kino, južné krídlo františkánskeho kláštora či Dérerova škola. Všetky slúžia svojmu účelu. Dodnes stojí aj budova spínacej stanice elektrárne na Ulici 1. mája, avšak má iné využitie. Boli tiež postavené obytné objekty - domy štátnych zamestnancov (vojenských gážistov) na Partizánskej ulici a bytovka na Radlinského pri železničnej stanici (tzv. Stavebná sekcia, pôvodne kancelárie). Ďalej napríklad budova, kde nedávno sídlil obchod NAY - pôvodne rodinná vila.   

V meste sa začali vytvárať nové ulice a rozširovať existujúce. Postavilo sa množstvo rodinných domov, zaujímavé dodnes stoja napríklad na Čulenovej ulici.