Akadémia sa niesla v duchu hľadania paralel medzi minulosťou a súčasnosťou. Riaditeľka jubilujúcej inštitúcie Katarína Habová ich uviedla hneď niekoľko: „Dérerka sa zapísala do života niekoľkých tisícok žiakov a niekoľkých stoviek pedagógov. Všetci spoločne prekonávali mnohé spoločenské turbulencie. A mnohé situácie či okolnosti sa v istých obmenách opakujú. To sme si uvedomili počas prípravy programu na akadémiu. Načreli sme do histórie školy, zalistovali v kronikách, prezerali fotografie. Upútali nás spory okolo výstavby novej školy. Zaujalo nás ustanovenie prvej pokusnej školy v školskom roku 1932/33 práve u nás. Ideové smernice jej učebného plánu stáli na pružnosti a prispôsobivosti. V kronike sa uvádza: „Nakoľko škola nemôže zmeniť prirodzené nadanie žiakov, musí sa každému z nich prispôsobiť. Upraví tedy učivo, metody, úkoly podľa schopností žiakov. Rešpektujúc  individualitu každého jednotlivca bude usilovať sa, aby bol každý čo najlepšie pripravený pre spoločnosť a v nej postavený na miesto, na ktoré podľa prirodzených individuálnych dispozícií najlepšie sa hodí.“ Paralelu sme našli i v súvislosti s používaním študijného materiálu: „Učebnice, ktoré máme na škole zavedené, obsahom a rozsahom svojej látky nezodpovedajú celkom novým normálnym osnovám a podaním učebnej látky nevyhovujú vyučovaniu individuálnemu. Preto bolo nútne žiactvu školy meštianskej upravovať učebnú látku, dávať návod, kde, v ktorej knihe patričné učivo sa nachádza a podaním látky nútiť žiakov k samostatnému premýšľaniu, skúšaniu veci a učeniu sa.“ Spomenúť by sme mohli hodnotenie výsledkov práce žiakov, účasť žiakov a pedagógov na živote mesta, úsilie o viaczdrojové financovanie školy...“

 

V Almanachu Spolku záhorských akademikov so sídlom v Malackách (1938) nájdeme Rozpomienky na doktora Jozefa Dérera. Ich autor Ivan Dérer uvádza myšlienky, ktoré by mohli byť inšpiráciou i pre nás: „Pracujme podľa zásad našich predkov, ktorí svojou prácou a utrpením pripravili nášmu národu lepší život. Nezraďme ich dielo a nedajme sa zlákať našeptávačmi spoločných našich nepriateľov.“

Dérerka si zachovala svoju tvár, hovorí riaditeľka a zdôrazňuje, že jej meno sa spája s tradíciou, zachovaním kontinuity, úsilím. „Pre školu je nesmierne dôležitý životný priestor, vybavenie, no genius loci – atmosféru, kolorit, jedinečný charakter vytvárajú ľudia, ktorí zviazali svoj život s bytím Dérerky. Sme pokračovateľmi tých, ktorí uvažovali o jej napredovaní. Tiež sa snažíme o zveľaďovanie, pokrok. Úprimne si však povedzme - v časoch spochybňovania práce učiteľov a vychovávateľov, znižovania hodnoty vzdelania, znevažovania procesu vzdelávania a v neposlednom rade i problémov v personálnom obsadení pedagogického zboru - to nie je jednoduchá úloha. Význam základnej školy podčiarkol na spomínanej akadémii pán primátor. Povedal, že v základnej škole sa vytvárajú priateľstvá na celý život. Súhlasím s ním.  Rovnako očakávam priaznivé vzťahy postavené na stanovených pravidlách, vzájomnej úcte a tolerancii. Želám si, aby si žiaci z našej školy odnášali poznatky nadobudnuté priamou školskou prácou aj príjemnými zážitkami spätými s exkurziami, školami v prírode, besedami, spoločnými výletmi, besiedkami, účasťou na rôznych súťažiach, olympiádach, ďalšími Strašidelnými Dérerkami či Vianocami na Dérerke. Zároveň si však želám, aby deti prichádzali do školy s túžbou čosi nové sa dozvedieť, chápané a rozumne podporované svojimi rodičmi. Žiaci, ich rodičia, učitelia a vychovávatelia kráčame po spoločnej ceste za vzdelávaním. Zaželajme si teda na nej príjemné zážitky, priateľské vzťahy, radosť a úsmev,“ zakončila svoje vyznanie K. Habová.