Tábor 69. zboru M. R. Štefánika na Tančibokoch oživil spomienky malackého primátora. 

V lone rozsiahleho záhorského boru vyrástlo niekoľko stanov, ba aj indiánske típí. Domček na stračej nôžke, totem i nevšedný odkazovač – obrovský pavúk s menom Klárka, ktorému treba cez papuľu až do žalúdka strčiť pozdrav pre brata či sestru – dotvárajú atmosféru skautského  tábora, ktorý vedú manželia Mária a Kamil Ftáčnikovci alias Marika a Gordon. V zmysle cnostného „silnejší chráni slabšieho“ sa tu dočasne udomácnilo 24 detí - vĺčat, včielok aj starších skautov - roverov. Srnka, Ria, Kukučka, Tiger, Krtko, Lišiak, Sup a ostatní sa už nemôžu dočkať obeda, ktorý varí Baša. Ochotne jej pomáha denná služba. A Poly vymýšľa aktivity, ktorými chce všetkým spríjemniť popoludnie.

„Skautom človek zostáva po celý život,“ zdôraznil primátor Malaciek  Juraj Říha, ktorý prijal pozvanie na návštevu. Vie, o čom hovorí. S úsmevom dodal, že nebyť povinností, ktoré mu vyvstali z dôležitej funkcie, hneď by si pristavil aj svoj stan.

„Spomienky ožili. Úprimné priateľstvá, ktoré vznikli počas môjho pôsobenia medzi skautmi, pretrvávajú dodnes. A to je už viac ako dvadsať rokov,“ vyzdvihol najväčšiu devízu skautingu primátor.

Doba si vyžiadala upustiť od tradícií
Rieka Rudava je v časti táborenia mladých odvážlivcov priezračne čistá. Lepšiu kúpeľňu si snáď nevedia ani predstaviť. „Za našich čias nám slúžila aj na chladenie jedla či nápojov,“ opráši ďalšiu zo spomienok Juraj Říha. „Dnes už máme ozajstnú chladničku - na elektrinu,“ trocha ho sklame Marika.

Napriek tomu zostáva úctyhodným fakt, že dnešné deti vôbec chcú dobrovoľne tráviť čas v prírode. Nielen bez rodičov, ale predovšetkým bez novodobých technológií. Mobilný telefón nenájdete ani u jedného z táborníkov. Keď sa potrebujú niečo dozvedieť, nemôžu sa spoliehať na google, ale musia komunikovať s kamarátmi, so staršími a skúsenejšími skautmi, pýtať sa.

Tábor na Tančibokoch si stavali sami. Chcú sa najesť? Opäť musia pre to niečo urobiť. Taktika je jednoduchá: ktoré z družstiev najrýchlejšie ošúpe desať veľkých zemiakov? Do súťaže sa zapojí aj Juraj Říha. Po napínavom zápolení je veselo, zemiaky predsa budú jesť všetci spoločne.             

Zo Záhoria k jazdeckej polícii v Kanade
Pýchou tunajších skautov je vztýčená vlajka zboru, ktorý patrí k najstarším u nás. „Prvú kroniku máme z roku 1923,“ právom sa hrdí Gordon. Zároveň priblíži zaujímavý príbeh: „Nedávno sme písali dobropis až do Kanady. Jedno z našich dievčat tam chcelo pracovať v jazdeckej polícii. Budúci zamestnávateľ si vyžiadal potvrdenie o jej pôsobení v skautingu. Až na základe dobropisu od nás mohla získať uvedenú prácu.“

Niet sa preto čo čudovať, že na otázku, čomu naučí skauting mladého človeka, primátor Malaciek odpovedal: „Disciplíne, odvahe, k zodpovednosti za seba, ale aj za iných, napríklad pri nočnom strážení tábora. Sebaovládaniu pri plnení bobríkov, bratskej a sesterskej láske. Na piedestál však rozhodne treba postaviť čestnosť.“

Juraj Říha ako Žigi skautsky dozrel práve pod vedením manželov Ftáčnikovcov. „Patrí im obrovská vďaka a obdiv za to, že dokážu súčasné deti viesť ku skautingu a motivovať ich tak ku skutočným hodnotám. Malacký zbor sme radi podporili a urobíme tak aj budúci rok,“ zdôraznil v závere návštevy na Tančibokoch. Krásne letné dobrodružstvo v správnej partii kamarátov sa mohlo uskutočniť aj vďaka pomoci štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, odštepný závod Malacky.  

Text: I. Sochorová, foto: Ľ. Pilzová

Viac fotografií nájdete na facebookovej stránke Malaciek vo fotoalbume Letný tábor malackých skautov

https://www.facebook.com/malacky.sk/photos/?tab=album&album_id=1111768625511085