V stredu 17. februára opustil tento svet básnik Svetloslav Veigl. Narodil sa síce v Horňanoch v trenčianskom okrese, maturoval však na gymnáziu v Malackách. Tu po skončení štúdií na bohosloveckých fakultách (Salzburg, Bratislava) a získaní doktorátu z filozofie na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity dva roky učil slovenský jazyk. Len v sedemnástich rokoch vstúpil do rehole sv. Františka Assiského v Trnave, za kňaza bol vysvätený ako dvadsaťpäťročný.

Jeho cesta z Malaciek viedla do školy v Bardejove, no po nastúpení totalitného režimu sa musel utiahnuť do františkánskeho kláštora v Trnave. Od konca 70. rokov pôsobil na rímskokatolíckej fare v Kráľovej pri Senci, kde ako deväťdesiatštyriročný aj zomrel. Už od ranej mladosti sa Svetloslav Veigl venoval poézii. Literárni kritici ho označujú za jedného zo zakladateľov katolíckej moderny, básnickému smeru kladúcemu dôraz na duchovno a mysticizmus. Za svojho života vydal páter Veigl vyše dvadsať zbierok poézie, poslednú s názvom Plnosť času v roku 2000. V tom istom roku vyšiel aj výber z celoživotného literárneho diela Nerušte túto ružu. 

V roku 2006 odovzdal Svetloslavovi Veiglovi primátor mesta Jozef Ondrejka ocenenie Zlaté Pálfiho srdce za celoživotné dielo v oblasti poézie.

Text: Simona Šípová
Zdroj: sita
Foto: Lucia Vidanová