Technický a  skúšobný ústav pôdohospodársky vlani ukončil projekt zameraný na možnosti využitia ekologickej energie v Malackách. Viac nám o projekte porozprával riaditeľ ústavu, Malačan Peter Rusňák.

Projekt cezhraničnej spolupráce s Rakúskom bol pre vás špecifický. V čom to bolo?

Štvorročný projekt sme riešili s partnermi z Rakúska i zo Slovenska a bol zameraný na mesto Malacky s cieľom povýšiť ho na úroveň niektorých rakúskych miest v oblasti využívania ekologickej energie. Pre mňa bol špecifický v tom, že som rodák z Malaciek, kde so svojou rodinou bývam a teda sa ma priamo bytostne dotýkal.

Čo bolo cieľom projektu?

Cieľom projektu bolo zrealizovať spoluprácu v oblasti efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie v hraničnej oblasti, s využitím skúsenosti rakúskych partnerov, ktorí sú v tejto sfére ďaleko pred nami. Zanalyzovať existujúci a zatiaľ nevyužívaný energetický potenciál jednotlivých druhov obnoviteľných zdrojov energie v meste Malacky a jeho okolí so zameraním na biomasu a navrhnúť spôsob, ako túto energiu využiť.

Akú úlohu v tomto projekte plnil váš ústav?

Našou úlohou bolo analyzovať zdroje biomasy v meste Malacky a jeho okolí, určiť druhy biomasy, ktoré by sa dali energeticky využiť, ich množstvo a energetický potenciál. Na základe týchto údajov navrhnúť optimálne riešenie energetického využívania biomasy.

Ako sa z biomasy vyrába energia?

Je to chemicko-biologický proces, pri ktorom sa z vhodne upravenej biomasy pomocou baktérií vyrába bioplyn, ktorý sa následne upravuje a spaľuje v plynovom motore s generátorom v tzv. kogeneračnej jednotke a vyrába sa elektrina a teplo. Je to bežne používaná technológia v známych bioplynových staniciach, ktorých je Slovensku už okolo 80.

Nie je to nebezpečné pre obyvateľov?

Zjednodušene povedané ide o proces hnitia, ktorý  sa však uskutočňuje vo vzduchotesných nádržiach. Pri skladovaní maštaľného hnoja na poľnom hnojisku sa v ňom takisto uskutočňuje  hnilobný proces, teda rozklad biomasy, z ktorej sa skladá, a do ovzdušia sa uvoľňujú plyny, ktoré zapáchajú. Ide o metám, ktorý však stúpa až do ozonosféry, ide teda o skleníkový plyn nebezpečný pre životné prostredie, ako aj o ďalšie plyny, ako je oxid uhličitý či sírovodík, ktorý je hlavným zdrojom zápachu. Tento rozklad spôsobujú baktérie voľne sa vyskytujúce v prírode. Pri rozklade biomasy v uzavretých nádržiach prebieha fermentácia spôsobená takými istými baktériami ako vo voľnej prírode, len vzniknutý plyn sa neuvoľňuje do ovzdušia, ale sa čistí a spaľuje v plynovom motore s generátorom a vyrába sa elektrina a teplo. Ide teda o veľmi čistý proces spracovania biomasy, šetrný pre životné prostredie.

Nie je  v blízkosti bioplynovej stanice zápach?

Ak prevádzkovateľ bioplynovej stanice dodržiava technologickú disciplínu, tak v okolí nesmie byť žiaden zápach. Vo väčšine prípadov prejdete okolo bioplynovej stanice, a pokiaľ si nevšimnete jej špecifickú stavbu, tak si ani neuvedomíte, že ste okolo nej prešli.

Aký druh biomasy sa dá v bioplynovej stanici spracovať?

Ide hlavne o odpady zo živočíšnej výroby ako je maštaľný hnoj, močovka a hnojovica, ktoré sú priamo z maštale  dopravované do fermentorov bioplynovej stanice, takže nezaťažujú okolie zápachom ako pri ich uskladňovaní.   Ďalej sú to produkty z rastlinnej výroby, ako je siláž, zelené krmoviny, tráva, cukrová repa a podobne. Ako vstupný materiál do bioplynovej stanice sa môžu použiť rôzne trávy a buriny z ošetrovania krajiny, jarkov, záhrad, parkov a sadov.  V neposlednom rade je to biologicky rozložiteľný komunálny odpad, ktorý sa touto technológiou môže likvidovať bez zaťažovania životného prostredia. Ja osobne vidím v likvidácii takéhoto odpadu namiesto jeho skládkovania veľkú budúcnosť.

Čo so zvyšným materiálom, ktorý zostane po spracovaní biomasy a výrobe bioplynu?

Vo fermentore sa spracováva vhodná biomasa podrvená na malé frakcie zmiešaná s vodou do podoby riedkej kaše, aby sa fermentácia uskutočnila do 14 až 30 dní. Po fermentácii a odčerpaní bioplynu zostáva vo fermentore takzvaný biokal alebo fugát. Je to organické hnojivo bez zápachu a je ho možné aplikovať do pôdy podobne ako iné hnojivá. Podľa výsledkov našich kolegov z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre pri poľných pokusoch sa dosiahli pri hnojení fugátom vyššie úrody obilia, ako pri hnojení inými organickými hnojivami, napríklad maštaľným hnojom.

A teraz ku konkrétnym výsledkom. Aké množstvo vhodného materiálu sa vyprodukuje v Malackách a okolí, ktorý by mohol byť energeticky využitý?

Pri analýze produkcie biomasy v meste Malacky sa v prvom rade vychádzalo z výmery pôdy, na ktorej sa biomasa pestuje, či už systematicky, alebo samovoľne. Ako podklad slúžili evidenčné údaje mestského úradu, štatistické údaje a výsledky poľných meraní pracovníkov nášho ústavu. Následne sa určila produkcia biomasy, ktorú by bolo možné využiť na  energetické účely.  V tomto prípade sa uvažovalo nad dvoma spôsobmi využitia biomasy, a to spaľovaním pri výrobe tepla, a využitie biomasy ako vstupného materiálu do bioplynovej stanice. Na spaľovanie by sa dalo ročne využiť okolo 125 ton drevnatého materiálu z ošetrovania mestského parku, záhrad, líniovej zelene či cintorína. Energetický potenciál dostupnej biomasy na spaľovanie v meste Malacky tak predstavuje 2 025 TJ. Biomasa na spaľovanie by mohla nahradiť spotrebu až 50 000 m3 zemného plynu.

Vstupný materiál by teda poskytovali najmä parky?

Ako vstup do bioplynovej stanice sa uvažovalo v projekte so zelenou hmotou pri ošetrovaní trávnikov v meste. V súčasnosti sa pri ošetrovaní trávnika v mestskom parku používa vhodná technika za využitia traktora a kosačky s násypným košom, ktorý sa vyprázdňuje do veľkoobjemových kontajnerov. Takto spracovaná biomasa sa ďalej energeticky v súčasnosti nevyužíva.  Celková výmera zelených trávnatých plôch v meste spolu s trvalými trávnymi porastmi vo vlastníctve mesta predstavuje výmeru 220 ha, na ktorých sa vyprodukuje 1 100 ton zeleného materiálu, vhodného do bioplynovej stanice. K tomu treba prirátať takmer 2 tony materiálu z ošetrovania záhrad a takmer 200 ton vhodného materiálu z ornej pôdy vo vlastníctve mesta. Spolu s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom by bolo možné v meste Malacky ročne využiť okolo 4 000 ton materiálu na výrobu elektriny a tepla. 

Koľko energie by sme teda vyrobili?

Celkovo by bolo možné zo vstupného materiálu vyrobiť 680 000 m3 bioplynu. Z uvedeného množstva bioplynu by sa dalo vyrobiť kogeneráciou  1 360 000 kWh elektriny. Takto koncipovanej BPS so vstupným materiálov v objeme 4 000 ton ročne by zodpovedala stanica s inštalovaným výkonom okolo 150 kWe pri uvažovanej ročnej vyťaženosti 8 000 hodín. Pri dobrej logistike a organizácii zberu prípravy a uskladnenia biomasy aj z najbližších obcí by sa dal zvýšiť výkon bioplynovej stanice na 250 až 300 kWe.

Aký prínos by z toho malo mesto a jeho obyvatelia?

Prínos vidím v dvoch rovinách. Po prvé je to ochrana životného prostredia, teda likvidácia komunálneho odpadu,  jeho biologicky rozložiteľnej časti, bez skládkovania, kompostovania či spaľovania v spaľovni. A druhá rovina je ekonomická. Využitie vyrobenej energie, či svetelnej alebo tepelnej priamo v meste Malacky napríklad pre verejné osvetlenie, alebo vykurovanie a výrobu teplej úžitkovej vody v mestských budovách, školách, zdravotníckych zariadeniach či iných inštitúciách. 

Ako vidíte budúcnosť ekologickej energie v meste Malacky?

V spomínanom medzinárodnom projekte, ktorého sme boli spoluriešiteľmi, sa analyzoval nielen energetický potenciál biomasy, ale aj ďalších obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná, slnečná, vodná a geotermálna. Výsledky jasne ukázali, že potenciál je vysoký, ale zatiaľ nevyužívaný. Vhodnou kombináciou všetkých obnoviteľných zdrojov by sa dala pre mesto zabezpečiť stabilná dodávka energie a tým pokryť značnú časť spotreby vlastnými zdrojmi. V ideálnom prípade by sa dalo uvažovať aj s energeticky sebestačným mestom akým je napríklad v susednom Rakúsku mesto Brűk an der Leitha, ktorého zástupca Energiepark  Brűk bol jedným z partnerov riešeného projektu.

Rozhovor pripravil Štefan Košariský  /redakčne upravené/