Článok z Malacky.sk

Jaromír Truksa žil od roku 1992 v Malackách. Súčasný reprezentačný tréner stolného tenisu už síce tri roky v našom meste nebýva, no ako sám hovorí, zostalo mu v srdci. Roky tu hral aj pracoval ako tréner. Cez leto sa prvýkrát prebojoval so svojimi zverencami na letnú olympiádu. Ako hodnotí slovenskú účasť na olympiáde a ako vyzerala olympijská dedina – aj o tom sme sa rozprávali s J. Truksom.

Na olympiádu ste šli ako tréner nádejného tímu, v médiách i medzi fanúšikmi sa šepkalo o medailových ambíciách. Nakoniec z toho medaila nebola, ale Wang Jang sa dostal do 3. kola, čo sa zatiaľ žiadnemu nášmu reprezentantovi nepodarilo. Ako hodnotíte vystúpenie stolnotenistov na olympiáde?

Nebáli sme sa hovoriť o tom, že máme pri miešanej štvorhre medailové ambície, keďže sme boli 5. – 6. v rebríčku, dokonca v novom aktuálnom na 4. mieste, takže by bola hanba, keby sme sa k tomu nepriznali. Ďalšou pravdou je, že nám neprial žreb v prvom kole, i keď ani naši nepodali zďaleka optimálny výkon. Myslím, že na nich doľahla ťažoba okamihu. Roky, možno až celý športový život, čakali práve na tento moment.

Čo sa týka Wanga, pri ňom som tiež očakával, že by v treťom kole mohol hrať lepšie. Druhé kolo s prehľadom vyhral, ale proti domácemu Japoncovi nezískal ani set, aj keď štvrtý už mal na dosah. Wang má hru založenú na defenzíve a tá nestačila, takže sa musel nasilu tlačiť do útoku. Prehra 0:4 možno vyzerá zle, ale on v ten moment podal maximálny výkon, v štvrtom sete mal dokonca štyri setbaly, no nepodarilo sa. Po zápase mi povedal, že nebol úplne v pohode. Už počas prvého zápasu ho sledovalo 30 miliónov Číňanov, a aj to mohlo vyvolať stres.

Aj Balážová mala veľmi ťažký žreb, keď zo šestnástich hráčok dostala tú najlepšiu - Američanku čínskeho pôvodu, ktorá ešte pred piatimi rokmi hrala čínsku Super ligu, čo naozaj nezahrá hocikto.

Ľubomír Pištej a Barbora Balážová získali krátko pred olympiádou na majstrovstvách Európy striebornú medailu v miešanej štvorhre. V Tokiu sa im však nepodarilo prejsť cez ťažký žreb. Ako vidíte ich budúcnosť?

Hneď po olympiáde sme sa dohodli, že absolvujeme ešte jeden olympijsky cyklus. Bude skrátený na tri roky, medzitým budú aj Európske hry a aj iné vrcholné podujatia ako majstrovstvá sveta koncom novembra či majstrovstvá Európy družstiev koncom septembra. Podujatí je dosť, hráči majú veľký potenciál, nabrali ďalšie skúsenosti, takže môžeme urobiť kus práce a zaujímavé výsledky. Aj keď budú o tri roky starší, v miešanej štvorhre čas nie je až taký nepriateľ. Máme podporu zo zväzu, zo Športového centra Polície.

Spomínaná strieborná medaila mohla byť zlatá, pretože naši boli najvyššie nasadení, avšak Ľubo Pištej mal zdravotné problémy. V príprave na desať dní vypadol pre zranené koleno a nevedeli sme či bude hrať. Celý turnaj nakoniec zahral, no vo veľkých bolestiach, takže finále už bolo nad jeho sily. No aj striebro môže byť motiváciou do ďalšej práce.

Dedina bola krásna, také malé mestečko. Ubytovanie bolo strohé, nie hotelové, skôr internátové, až by som povedal, že to bolo také väzenie. Športovci sú však prispôsobiví a vedia si zvyknúť. Čo sa týka opatrení, každý deň sme sa testovali, čo nebolo príliš príjemné. Rúška boli povinné všade, aj na voľnom priestranstve, rovnako tak dezinfekcia rúk. Opatrenia boli prísne, ale dali sa zvládnuť. Len škoda, že sme nepoznali športovcov cez rúška.

O ďalších zážitkoch z olympiády aj o pohľade J. Truksu na budúcnosť stolného tenisu sa dočítate v pokračovaní rozhovoru v budúcom vydaní Malackého hlasu.