Záhorské múzeum v Skalici vás pozýva do svojich priestorov na výstavu Skalica 1950 – 1980 vo fotografii Fridricha Leopolda Slatinského, Jána Pardubského a Františka Tomíka. Vernisáž sa uskutoční v piatok 21. októbra o 16.00 h, výstava potrvá do 25. novembra. Jej kurátormi sú Viera Drahošová a Róbert Svíba.

Výstava Záhorského múzea v Skalici venovaná štyrom desiatkam rokov (od začiatku 50. do konca 80. rokov 20. storočia) umožňuje obzretie sa za nimi prostredníctvom fotografií troch autorov spojených so Skalicou.
Toto historické mesto prešlo vo svojom vývoji viacerými dynamickými obdobiami, žiadne ho však nezmenilo tak výrazne ako obdobie začínajúce po druhej svetovej vojne. 

V Skalici s tradičným poľnohospodárskym charakterom, vinohradníctvom a remeslami začalo vznikať silné priemyselné zázemie (Závody valivých ložísk, Odevné závody, Komunálne služby, Dopravostroj, Pozemné stavby, Okresný stavebný podnik a ďalšie, rozrástol sa závod Tekla).

Od 19. storočia do roku 1950 sa počet jej obyvateľov takmer nemenil, po roku 1950 sa zvyšoval takým tempom ako nikdy v histórii. Do roku 1980 dosiahol počet 13 833, vzrástol o vyše 8 000 obyvateľov. Individuálna i kolektívna bytová výstavba sa sústreďovala v bezprostrednej blízkosti historického jadra a zároveň vznikali nové, rozširovali sa jestvujúce objekty občianskej vybavenosti: nemocnica, zimný štadión, školy, škôlky, zdravotné stredisko, komunikácie.

V roku 1960 stratila Skalica štatút okresného mesta, nedostávalo sa jej toľko finančných prostriedkov na prestavbu, a tak sa podarilo vyhnúť veľkoplošným asanáciám historického centra. Stavalo sa prevažne v okrajových polohách mesta, kde bola výstavba menej náročná a lacnejšia ako v jadre, a to zostávalo neporušené takmer do 70. rokov 20. storočia. Postupne prišlo k asanáciám, pri ktorých zanikol Malý rínek, ulica Pod mestskou zďou, bloky ulíc Potočnej a Boorovej pre rozšírenie nemocnice, pre výstavbu troch obchodných domov a novostavbu poštového úradu časť ulice Potočná, ďalšia pre mestské trhovisko. Za farským kostolom bol na mieste historickej zástavby postavený Dom služieb (dnes Okresný súd) a iné nové objekty. 

I napriek zásahom ostala historická Skalica vo veľkej miere zachovaná a nestratila urbanisticko-architektonické a umelecké hodnoty, ktoré ju v rámci svojho typu historických miest na Slovensku stavajú na popredné miesto.

Výstavu tvorí takmer dvestopäťdesiat fotografií autorov Fridricha Leopolda Slatinského, Jána Pardubského a Františka Tomíka.
Fridrich Leopold Slatinský sa do Skalice prisťahoval v roku 1957 a po ťažkých životných skúškach sa stala domovom pre celú jeho rodinu. V meste naplno rozvinul svoju záľubu vo fotografovaní, ktorej sa venoval od svojej mladosti. Pracoval vo fotografickom krúžku v Grafobale, prezentoval sa a získal viacero ocenení. Časť jeho fotografickej pozostalosti sa nachádza v Záhorskom múzeu v Skalici.

Systematickým fotografickým mapovaním mesta a jeho premien sa väčšinu svojho života ako komunálny fotograf, fotograf Záhorského múzea  i mesta Skalica zaoberal Ján Pardubský. Skalica a jej obyvatelia boli nosnou témou jeho tvorby, počas pôsobenia v Záhorskom múzeu obohatenej dokumentáciou historického dedičstva a reprofotografiou.
Tretím autorom je umelecký fotograf a vysokoškolský pedagóg, člen porôt a kurátor fotografických výstav, v Bratislave žijúci skalický rodák František Tomík. So Skalicou zostal v spojení a jej fotografovaniu sa venuje počas svojich návratov, kedy z vyplývajúceho odstupu o to intenzívnejšie vníma a zachytáva zmeny v rodnom meste.

Text: Viera Drahošová, foto: Záhorské múzeum