Článok z Malacky.sk

Futbalisti FC Malacky zažili mimoriadne úspešnú, i keď nekompletnú jesennú časť III. ligy Bratislavského futbalového zväzu. V jedenástich kolách získali 20 bodov, čo im stačí na vynikajúcu 3. priečku. Pred sebou majú len 25-bodový Inter Bratislava a FC Rohožník s 27 bodmi. Čo na úspešnú jeseň hovorí tréner Branislav Juhas, ktorý pozdvihol mužstvo Malaciek?

Netrénujeme v skupinách, ale len individuálne. Hráči si uvedomujú, že nemôžu vypnúť, pretože pred štartom jarnej časti ich čaká váženie, musia mať výkonnosť i kondíciu v poriadku. Niektorí z hráčov trénujú v spoločnosti môjho asistenta Pavla Michaloviča, iní doma.

Do konca prvej polovice sezóny chýbajú štyri zápasy, no našliapnuté máme veľmi dobre. Úprimne, z takto vysokého postavenia v tabuľke sme sami prekvapení, ale radšej takéto milé prekvapenie než boj o spodné priečky.

Pri trénovaní mládežníkov toho hráča tréner nielen trénuje, ale aj vychováva. Zápasy sú tiež vedené inak, tréner sa musí zameriavať na to, aby sa hráči zlepšovali v rámci ich osobnostného i herného vybavenia. Pri seniorských tímoch už ťažko niekoho vychováte, tam je na konci dňa dôležitý finálny produkt, a teda body zo zápasov a postavenie v tabuľke. Aktuálne máme v mužstve aj hráčov nad 30 rokov, pri nich sa už o nejakej výchove nemôžeme baviť a k nim je prístup úplne odlišný než u mladých. Muži už vedia, že hrajú o svoje posty, minutáž, nejaké peniaze. Nikto sa nepozerá na to, že hráte pekne, keď nemáte body.

V marci počas koronakrízy sa nám úplne rozpadlo mužstvo, všetko sme museli skladať nanovo. Naším cieľom bolo hrať s Malačanmi a vlastnými odchovancami, čo sa nám sčasti podarilo. Nechceli sme sa spoliehať na študentov, ako to robia niektoré bratislavské celky, pretože situácia nie je dobrá, a keďže všetci by boli doma, nemal by kto hrať. Myslím, že staviame na tom, že za nás hrajú domáci. Hráči si dres Malaciek vážia a k zápasom pristupujú inak, pretože sa im môže stať, že ich hocikto zastaví a spýta sa na zápas. Mali sme problémy s ofenzívou, čo sme vyriešili príchodom posíl.

V súčasnosti máme 18-členný káder, takže by som povedal, že skôr nie. Viac zahraničných posíl aktuálne nezháňame, pretože, ako som povedal, cieľom je robiť s našimi hráčmi. Mužstvo zostane pokope a pred pokračovaním sezóny nečakáme žiadne príchody ani odchody. Ale samozrejme, ak by sme natrafili na hráča, ktorý by zvýšil konkurenciu na určitých postoch, nebránili by sme sa posilneniu. Možno to bude podobná náhoda, ako príchod Beku Dzhanelidzeho – nevyšiel mu pôvodný prestup, v Rusku už povedal, že odchádza, a tak sa prostredníctvom našich kontaktov s jeho agentom ocitol u nás. Papierovačky trvali dlho, napokon však stihol naskočiť ešte pred prerušením. Kalilou Trawally tiež prišiel necielene, chceli sme, aby mal Beka nejakého parťáka. S loptou je veľmi šikovný, ale zatiaľ mu robia problém prihrávky.

Marko je odchovancom Malaciek, odišiel ako mladší dorastenec do Slovana Bratislava. Aktuálne je stále ich hráčom, ale keďže máme so Slovanom dobré vzťahy a oni majú brankársky post vyriešený Dominikom Greifom, Michalom Šullom a Martinom Trnovským, Marko zadarmo hosťuje u nás. Brankárske tréningy má v Bratislave, aby ho mal Slovan pod dohľadom. Podržal nás veľakrát v prvej polovici sezóny, pochytal penalty a navyše pomáha aj našej dvojke, Martinovi Žilavému. Ten je veľký talent, prišiel z dorastu, v súčasnosti má však po nevydarenom pohárovom stretnutí s Rohožníkom útlm, ale dostane sa z toho.

Po sezóne nás zrejme čaká reorganizácia ligových súťaží, zo súčasných štyroch tretích líg budú dve – západná a východná. Aby sme si zaručili účasť v III. lige západ pre budúcu sezónu, musíme skončiť v najlepšej trojke. To je naším cieľom. Aj preto sme viac investovali do rozšírenia kádra a prakticky sme posilňovali až do posledného dňa prestupového obdobia.

Bavili sme sa v klube už aj o tejto možnosti, avšak na druhú ligu je potrebné licenčné schvaľovanie štadióna, ktorý musí mať minimálne 650 miest na sedenie a ostatné technikálie. Nedokážeme odhadnúť, či by sme spĺňali podmienky a takisto by bolo potrebné podstatne posilniť káder.

Po finančnej stránke sme zabezpečení, ale ako som sa rozprával s trénermi ostatných mužstiev, mnoho ich z myšlienky takto veľkej III. ligy nie je nadšených. Napríklad Rohožník už deklaroval, že nemá záujem o takúto formu III. ligy. Predsa len by nás čakali súperi z Trenčianskeho či dokonca až Žilinského kraja, Oravy. Náklady na cestovanie by boli podstatne vyššie, ale vďaka sponzorom a predovšetkým mestu by sme to zvládli.

Vždy keď niekto z FK Senica príde, je vidieť, že sú o triedu vyššie než treťoligisti. Aj napriek tomu, že ich pošlú hrať III. ligu, tak zápasy neodchodia, naopak, bojujú a sú pre nás prínosom. Väčšinou za nás hrajú chalani, ktorí potrebujú získať zápasovú prax v mužskom futbale, pretože prišli z dorastu. Zaujímavým hráčom bol napríklad Filip Maksić, ktorý má skúsenosti zo Sparty Praha, mládežnícky reprezentant Vladimír Barbora či Grék Ioannis Niarchos. Ten je odchovancom Panathinaikosu Atény, čiže kvalitu má, ale potrebuje fyzicky dospieť. Má 18 rokov, no s loptou je veľmi šikovný. V Malackách si títo hráči môžu vybojovať miesto v zostave Senice, príkladom sú Tenton Yenne, Edmund Addo či Peter Moses Eneji, ktorí u nás hrali a teraz patria k oporám FK Senica.

Táto možnosť tu, samozrejme, je. Tréneri zo Senice sa už pýtali na niektorých našich hráčov, ale je to profesionálne mužstvo a trénujú aj doobeda. Neviem, či by sa v súčasnosti niektorý z hráčov rozhodol, že sa vzdá práce a skúsi to v Senici.

Posledný zápas s divákmi sme odohrali doma s Interom. Na toto stretnutie prišlo pol tisíc fanúšikov, klub z takýchto zápasov žije. Atmosférou i finančne. Pred prerušením ligy bola atmosféra komorná, no o to lepšie pre trénera. Keď zakričím pokyny z lavičky, hráči to jasne počujú. Už sa nikto nemôže vyhovárať na to, že z druhej strany ihriska nepočul. Je však zábavné pozerať záznamy zo zápasov, kde počujem každé svoje slovo.