Rieka Morava a jej okolie má značný potenciál na rozvoj turizmu a cestovného ruchu. Hrádza Moravy je už dnes obľúbenou cyklotrasou a chodníkom na pešie prechádzky, chýba jej však čo i len základné vybavenie pre cyklistu či pešieho turistu. Aj samotná rieka ponúka nádherné možnosti pre vodnú turistiku, tá je však v plienkach. Rozvojom Moravy a jej okolia v oblasti cestovného ruchu sa zaoberá projekt MreNa, ktorý sa zameriava najmä na rozvoj rekreačnej plavby.

Lídrom projektu je  štátna rozpočtová organizácia Agentúra rozvoja vodnej dopravy (ARVD). Názov MreNa je z anglického Morava River – Recreational Navigation, po slovensky – rekreačná plavba po rieke Morava. Projekt je financovaný prostredníctvom Programu cezhraničnej spolupráce SR – Rakúsko 2007 – 2013 a  agentúra ho realizuje v spolupráci s Úradom dolnorakúskej krajinskej vlády. Ide o jedinečnú spoluprácu Slovenska a Rakúska v oblasti rozvoja plavebného turizmu a spoznávania prírodného bohatstva.

Hlavným cieľom projektu je využiť potenciál rieky Morava a priľahlého územia na rozvoj cezhraničného cestovného ruchu. Projekt analyzuje súčasnú situáciu a navrhuje možnosti rekreačnej plavby po rieke Morava, a to na kilometroch 0 – 69,30. Štúdia by mala byť dokončená v marci budúceho roka.

Projekt vychádza z týchto skutočností:
- v súčasnosti sú pravidlá a podmienky pre rekreačnú plavbu na rieke Morava nejasné, resp. vôbec neexistujú
- územie má vysoký potenciál pre využitie na rekreačnú plavbu
- existuje tu možnosť unikátnej spolupráce 3 krajín na rozvoji plavebného turizmu a kontrolovaného spoznávania prírodného bohatstva

Štúdia analyzuje východiskovú situáciu a navrhuje možnosti rozvoja cezhraničného cestovného ruchu. Všetky možnosti sú preskúmané z hľadiska technického, právneho i socioekonomického. Chýbať nebude ani analýza možných vplyvov na životné prostredie, keďže popri toku Moravy sú na oboch stranách chránené územia. Lodný turizmus má prehĺbiť cezhraničnú spoluprácu a hlavne sprístupniť verejnosti prírodné poklady regiónu trvalo udržateľným spôsobom.

Projekt MreNa by mal stanoviť aj jednotné pravidlá na využívanie rieky Morava na rekreačnú plavbu malými plavidlami na slovensko-rakús¬kom úseku od ústia Moravy do Dunaja po ústie Dyje do Moravy. „Chceme vytvoriť podmien¬ky na prepojenie Moravy s Baťovým kanálom bez obmedzenia nielen pre vodných turistov, ale napríklad aj našich rybárov pri výkone rybárskeho práva na území, kde sa stretávajú záujmy vodohospodárov, vodákov, rybárov, poľovníkov, rekreantov, obyvateľov dotknutých obcí a ďalších užívateľov rieky,“ upresňuje úlohy projektu Ing. Vladimír Novák, riaditeľ agentúry. Zdôrazňuje, že osobitný dôraz pritom kladú na ochranu životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj tohto pohraničného regiónu.

„Pripravovaný projekt musí zohľadňovať prírodné aj ekonomické špecifiká Pomoravia, ako aj záujmy sociálneho a ekonomického rozvoja pohraničného územia v povodí rieky Morava a na celom území, ktoré sa nachádza na rozhraní Sloven¬ska, Rakúska a Českej repub¬liky. Signatárske krajiny pri presadzovaní trvalej udržateľnosti tohto priestoru musia postupovať spoločne a koordinovane,“ povedal Vladimír Novák. Uviedol, že plánované opatrenia sú nevyhnutné na skvalitnenie doteraz nedostatočne využívaného záujmového územia.
V projekte MreNa sa okrem bezbariérového rybolovu a bezpečnej vodnej turistiky s malými plavidlami ráta aj s vyspelou infraštruktúrou na rekreáciu, rybolov, vodné športy a podnikanie. Nebudú chýbať cyklotrasy, náučné chodníky, ubytovacie a reštauračné zariadenia.

Rekreačné splavnenie rieky Morava v súčasnosti intenzívne využíva okres Skalica a prihraničné moravské obce. Davy návštevníkov svedčia o úspechu. História Baťovho kanála siaha do 30. rokov 20. storočia. Kanál bol využívaný najprv na zavlažovanie, neskôr na prepravu paliva, a to do roku 1960. Potom takmer zanikol. Znovuoživenia sa dočkal až 90. rokoch. Nasledovala jeho obnova a vybudovanie služieb pre turistov. Dnes je snáď najväčšou pýchou Skalice a veľkým lákadlom pre turistov. Len v lete 2012 ho v Skalici navštívilo 10 500 turistov.  

- Text, foto: M. Janotová -

- Zdroj: Projekt MreNA -