Článok z Malacky.sk

Práca v Malackom hlase je nikdy nekončiacou plejádou tém, faktov či udalostí. Aktuality sa rodia nielen v rámci jeho dvojtýždennej periodicity, ale s každým dňom, hodinou, minútou. V krátkom čase sa menia veci, skutočnosti alebo naopak – obnovujú sa tradície, rokmi overené a obľúbené súčasti života Malačanom. Pri všetkom tom dianí naše noviny nikdy nechýbajú. Práve preto je činnosť v jubilujúcom periodiku plodná v akomkoľvek časovom úseku. Dôkazom toho je aj rozprávanie ďalšej z jeho bývalých šéfredaktoriek. Ingrid Šrámková zastávala pozíciu hlavy novín necelý rok, no naše konštatovanie spolu so svojím tímom napĺňala do dôsledku. Položili sme jej niekoľko otázok.

Možno obdobím priblíženia sa čitateľom s témami, ktoré ich zaujímajú. V prvom rade sa zmenil claim (vizuálny štýl komunikácie, pozn. redakcie) novín na Vaše noviny, ktorý, ako som si všimla, je tam doteraz. Prestali sme duplikovať v novinách články, ktoré už dávno boli zverejnené na webe alebo na vtedajšom televíznom textovom kanáli eMTV. S mojím tímom sme sa sústredili na problémy Malačanov a ich života a na druhej strane aj na zaujímavé oblasti či ľudí, ktorí tu žijú alebo pôsobia. Chceli sme, aby noviny boli viac „čítavé“, a to nielen odpočtom povinných informácií. Zaviedli sme napríklad rubriku Na telo. V nej sa mohli obyvatelia, aj anonymne, spýtať na konkrétny problém, či položiť otázku, a my sme ho spracovali. A verte, že nie vždy to boli príjemné témy - napríklad zmeny v územnom pláne, keď sa cítili niektorí naši obyvatelia poškodení v súvislosti so zmenami, alebo problémy spojené s riadením a financiami v jednej školskej jedálni. Zrazu sa v mestských novinách objavila aj publicistika. Písali sme o zaujímavých ľuďoch, napr. držiteľoch vtedajšieho ocenenia Pálffyho srdce, Malačanoch, ktorí sa zaslúžili vo vedeckom, umeleckom, spoločenskom živote o zviditeľnenie nášho mestečka. Jedným z nich bol aj momentálne v súvislosti s koronavírusom populárny vedec, Malačan Boris Klempa. Od Nadácie otvorenej spoločnosti získala naša redaktorka Simona Šípová cenu za najlepší regionálny článok v roku 2010. Išlo o paliatívnu opateru dieťatka z nášho mesta prostredníctvom občianskeho združenia Plamienok. Keďže som zistila, že bežní obyvatelia majú často problém, kde a u koho vybaviť svoju agendu, postupne sme dali priestor jednotlivým oddeleniam mestského úradu, aby sme ich predstavili – za čo sú zodpovední, čo sa u nich dá vybaviť. A súčasne sme aj všetkých mestských úradníkov zosobnili, teda k menám zrazu pribudli aj tváre (v danej dobe ešte nebolo GDPR až takým veľkým problémom). Samozrejme, že noviny obsahovali aj dôležité spravodajské informácie a aktuality týkajúce sa bežného života mesta. A inzerciu, ktorá nám síce pomáhala financovať noviny, ale na druhej strane sme sa často hnevali, že musíme škrtať články alebo ich odkladať do ďalšieho čísla, aby sa zmestila.

Čitateľov zaujala najmä ponuka položiť otázky anonymne v rámci vyššie spomenutej rubriky a čo nás nesmierne tešilo, boli pozitívne reakcie najmä 1na publicistické články. Sami nám začali posielať námety a tipy na ďalšie zaujímavé osobnosti alebo podujatia. Niektorí z nich nám dokonca radili, ako dané témy spracovať. Najviac ich v tom čase trápili následky orkánu, ktorý sa Malackami prehnal a poškodil Zámocký park, a požadovali presné informácie, ako sa mesto vysporiada s odstránením popadaných stromov a škodami, ktoré vznikli. Asi najrozporuplnejšie boli odozvy čitateľov na články týkajúce sa rekonštrukcie nadjazdu – od tých, ktorí mali pocit, že prvé informácie mali vyjsť v novinách ešte o dva týždne skôr až po tie, ktoré nám ďakovali za ich úplnosť a pravidelnú aktualizáciu.

Búrlivú reakciu vyvolal najmä zámer investora vybudovať poschodový parkovací dom uprostred sídliska Domky. Dokonca tak, že sme museli zorganizovať stretnutie medzi zástupcami mesta a obyvateľmi za účasti mediátora v kine, teda na neutrálnej pôde. Občania boli vo veľkej miere proti výstavbe s odôvodnením, že ich deti potrebujú ihrisko, na ktorom mal parkovací dom stáť. Podarilo sa im presadiť svoju vôľu a investor aj mesto od zámeru ustúpili. Druhou búrlivou témou bolo prvoaprílové televízne vysielanie, ktoré napriek upozorneniu, že ide o Prvý apríl, niektorí nepochopili a informácie zobrali vážne.

Iný pohľad na menšiu komunitu, akou je naše mestečko a na vzťahy v nej napriek tomu, že tu žijem od detstva a bola som vždy nejakým spôsobom v komunitnom živote aktívna. Mestské noviny (spolu s ostatnými mestskými médiami) tvorili však len časť práce celého oddelenia marketingu. Stretla som tu fantastických ľudí, z ktorých sme vybudovali za pomerne krátky čas profesionálny tím milujúci svoje povolanie. Možno preto sa nám podarilo spoločne veľmi úspešne sprístupniť práve zrekonštruovaný pálffyovský kaštieľ počas Prvomájových Malaciek, vymyslieť zaujímavú výstavu fotografií o kaštieli Pred a Potom, nafotiť kalendár detailov. Vydala sa jedna z kníh o Malackách, spestrili sme sortiment suvenírov v TIK-u, organizovali Medzinárodný kultúrny festival pre mladých ľudí Kultúra bez hraníc, ale aj (a nesmejte sa) zreorganizovali archív podľa požiadaviek vtedajšej novely zákona (bola to pre nás veľká výzva), pretože aj ten spadal do kompetencie môjho oddelenia. Samozrejme, že všetky tieto témy dostali vždy priestor v Malackom hlase.