Primátor mesta Malacky Jozef Ondrejka hodnotí končiaci sa rok 2009 ako najúspešnejší za 11-ročné pôsobenie na poste primátora. Argumentuje najmä tým, že sa mestu podarilo získať nenávratné finančné zdroje a zvýšiť tak rozpočet o 20 mil. eur. Časť z nich vyčlenili na projekt kanalizácie, keďže chýba asi tretine mesta. "Desiatky rokov sa Malacky pokúšali nájsť riešenie. Až teraz sa podarilo nájsť potrebné financie na tento zložitý projekt vďaka podpore fondov EÚ," uviedol pre agentúru SITA Jozef Ondrejka.

Peniaze sa použijú aj na výstavbu nájomných bytov či na projekt Paltour. Ten má podľa primátora okrem podpory tzv. Pálfiovskej prihraničnej turistiky priniesť aj čiastočnú rekonštrukciu interiéru kaštieľa. Mestská samospráva tam plánuje vytvoriť reprezentatívne priestory pre regionálne centrum destinačného manažmentu. Medzi pozitíva zaraďuje primátor aj vybudovanie 275 parkovacích miest, rekonštrukciu chodníkov či zriadenie fondu finančnej pomoci (33-tisíc eur) pre ľudí postihnutých krízou. Primátor hodnotí pozitívne projekty aj z toho dôvodu, že kríza spôsobila mestu výpadok dane z príjmov fyzických osôb viac ako 16,5 %.

Končiaci sa rok 2009 však podľa primátora priniesol pre mesto aj ťažké situácie. Hneď v januári musela samospráva riešiť dôsledky plynovej krízy, hľadali sa iné riešenia ako zásobovať domácnosti teplom. Problémy spôsobovalo zatápanie niektorých lokalít v meste, niektoré sa pod vodou ocitli štyrikrát. Ďalšou pohromou pre mesto bol júnový orkán, ktorý okrem ochromenia mesta spôsobil podľa primátora obrovské škody najmä na Zámockom parku. Silný vietor v tejto chránenej pamiatke vyvalil alebo rozlámal desiatky dlhovekých vzácnych stromov. "Následky kalamity sa likvidujú doteraz. Spoločnosť, ktorá v meste prevádzkuje kotolňu na drevnú štiepku, vyrobila z kalamitnej haluzoviny 300 ton štiepky," doplnil Jozef Ondrejka.

Primátora zároveň mrzí, že sa mestu nevydarili všetky plány. "Osobne ma mrzí, že sa nepodarilo napríklad zachrániť zalesnený pozemok v priemyselnej zóne," uviedol. Zalesnený pozemok s rozlohou takmer 24-tisíc metrov štvorcových chcelo mesto zachovať ako lužný les, iné plány s ním podľa primátora nemalo. Pre zachovanie tamojšej fauny a flóry navrhlo preto majiteľke výmenu pozemku za rovnako veľký v inej zóne priemyselného parku Eurovalley, kde už je dokonca vybudovaná infraštruktúra. Žiadosť o finančnú kompenzáciu od podnikateľa za navrhnutú výmenu pozemkov však bola pre mesto podľa Ondrejku "neakceptovateľne vysoká".

-sita-