Článok z Malacky.sk

Barbora Vosátková má 22 rokov a pochádza z Malaciek. Venuje sa športovej disciplíne bikini fitness a má za sebou mimoriadne úspešnú sezónu. Po ročnej pauze spôsobenej pandémiou sa vrátila na súťažné pódiá v ešte lepšej forme ako predtým. Trénuje nielen seba, ale pomáha aj iným. Prinášame druhú časť rozhovoru s úspešnou Malačiankou.

Ako kedy. Tým, že sú súťaže bikini fitness rozdelené podľa výšky, väčšinou spájajú viacero kategórií. V mojej kategórii - do 160 cm - sú naozaj kvalitné pretekárky. Na Slovensku má bikini fitness veľmi vysokú úroveň.

V podstate fungujem stále rovnako. Jedlo je rovnaké, je ho však viac, mám vyšší príjem kalórií. Nie som v kalorickom deficite, no snažím sa, aby zmena v sezóne nebola taká drastická. Nie som ten typ, že môžem jesť čokoľvek, musím si dávať pozor na stravu aj mimo sezóny. Pre ženu je dôležité, aby príjem potravy bol dostatočný, lebo keď je kalorický deficit dlhodobý, prejaví sa to na zdraví. Z môjho pohľadu je dôležité nesúťažiť každú sezónu, ale dať si napríklad po jarnej sezóne pauzu a pokračovať opäť až na jar.

Tréningy teraz na jeseň sú iné inak ako napríklad pred dvoma rokmi, keď som potrebovala nabrať svalovú hmotu. Ide skôr o skvalitnenie, v mojej kategórii už nemám veľmi čo naberať.

Keď som v príprave na súťaž, sú to hodiny. Napríklad hodinu a pol mám denne silový tréning, polhodinku kardio, plus tréning pózovania. Viac času zaberie aj príprava kvalitného jedla.

Naraz. Prispôsobujem si to podľa toho, ako mám prácu, respektíve školu. Minimálne dve hodiny v posilňovni, tréning póz a príprava, no to mi nezaberie veľa, už mám svoje triky.

Áno. Mám kalorické tabuľky, určitý príjem bielkovín, sacharidov či tukov je daný. Toho sa musím držať a jedlo si prispôsobujem. Jem v podstate všetko, no je to o príprave a množstve. Dám si vajíčka či mäso, avšak nie niečo vyprážané. Pri posilňovaní, kulturistike a možno aj fitness sa vynárajú rôzne predstavy o extrémnom prístupe, o dopingu, o tom, že to vlastne ani nie je zdravý životný štýl. Veľa ľudí tak funguje – tí chcú dosiahnuť rýchle výsledky, alebo si nevážia vlastné zdravie a nie sú trpezliví. Mne trvalo štyri roky dostať sa na súčasnú úroveň, a to ešte zďaleka nie som tam, kde chcem byť. Je to o motivácii, stálom tréningu, rozumnom stravovaní a o počúvaní svojho tela.

Keď sa mi až tak nechce, cvičiť idem, ale keď si telo pýta pauzu, radšej idem na masáž, alebo si dám horúci kúpeľ. Nechám telo, nech si oddýchne, pretože na druhý deň môže byť výkon oveľa lepší. Je to individuálne, rozhoduje pocit a skúsenosti.

Voľakedy som mala cieľ získať profikartu, ale tú už som získala vo Francúzsku – dokonca skôr, než som plánovala. Chcela by som vyhrať majstrovstvá sveta a možno Arnold Classic Europe.

Uvidíme. Mojou výhodou je, že sa dokážem namotivovať sama. Každý tréning dám úplne naplno, ale aj v bežnom živote robím všetko naplno - či idem na bicykel alebo na turistiku, všetko dávam na výkon.

Pri trénovaní iných je dôležité vedieť sa vžiť do ich situácie. Na začiatok stačí málo: naučiť sa správne dýchanie a správnu techniku, aby si človek neublížil, Nie je pravdou, že po tréningu treba mať svalovicu. Naopak. Dôležité sú dlhodobé ciele. Napríklad si povedať, že za rok chcem odbehnúť desať kilometrov, a postupne sa k tomu v priebehu roka dopracovať.