Krátko po Vianociach prišla smutná správa, že vo veku 97 rokov nás navždy opustil JUDr. Ivan Budinský. 

Narodil sa 13. novembra 1924 v obci Častovce (okres Levice). Od školského roka 1935/1936 študoval v malackom františkánskom gymnáziu, kde v roku 1944 zmaturoval. Vyštudoval právnickú fakultu a pôsobil v úradníckych pozíciách, aj ako štátny arbiter a podnikový právnik. 

Počas štúdia v Malackách býval najskôr dva roky v internáte, ktorý sídlil v zámku. Jeho otec potom začal pôsobiť v Malackách ako obecný notár a odvtedy býval Ivan s rodičmi v budove obecného domu na Levárskej ulici (dnes Břeclavskej). V Malackách strávil osem rokov ako gymnazista. Zapojil sa aj do činnosti Gavlovičovho študentského samovzdelávacieho krúžku a jeden rok bol jeho predsedom. 

Neskôr sa oženil s Malačiankou Annou Blažíčkovou, presťahovali sa do Bratislavy a mali spolu dve deti. 

Do Malaciek sa pravidelne vracal kvôli rodinným väzbám a tiež ako spoluorganizátor gymnaziálnych pomaturitných stretnutí (nielen svojho ročníka), ale aj celoškolských stretnutí pri okrúhlych výročiach založenia FGM (Františkánskeho gymnázia v Malackách). 

Bol členom redakčnej rady knihy Františkánske gymnázium v Malackách 1927-1945 a jeho maturanti. Neskôr už stretnutia neorganizoval, no pravidelne sa na nich zúčastňoval ako hosť, a to aj na pôde štátneho gymnázia, ktoré bolo pokračovateľom FGM po poštátnení. Naposledy to bolo v roku 2017, keď sa aktívne zapojil  do programu akadémie Hľadanie svetla v dnešnom Gymnáziu sv. Františka Assiského.

Prvý raz sme sa stretli v roku 2007 pri príprave ďalšej knihy k výročiu gymnázia. Neskôr bolo stretnutí veľa. Potykal si so mnou a želal si, aby som ho oslovoval „ujo Ivan“. Občas sme ho navštevovali s Fredym Swanom, s ktorým sa spriatelil, a boli sme spolu v častom kontakte. Prezerali sme staré fotografie a popritom trpezlivo a ochotne odpovedal na všetky otázky, ktoré som mu ako zvedavý historik kládol. Aj o záležitostiach, ktoré nie sú určené na publikovanie. Hoci sa mu zhoršoval zrak, mal jasnú myseľ a dobrú pamäť.

Neobyčajne láskavo sa správal k svojej chorej manželke. Keď zomrela, pravidelne chodil niekoľkokrát do týždňa k jej hrobu na starom cintoríne, kde sú pochovaní aj jeho rodičia. 

Posledný rok po nešťastnom úraze strávil na lôžku v Domove seniorov v Bratislave. Do poslednej chvíle sa neprestával zaujímať o prácu malackého Mestského centra kultúry a o svojich priateľov, ku ktorým patrili okrem nás s Fredym aj študenti cirkevného gymnázia. Statočne bojoval o návrat do bežného života, čo mu však už nebolo súdené.   

Zomrel 27. decembra 2021 v Bratislave.  Česť jeho pamiatke!