Dnes vás pozývame na Mešterovu lúku neďaleko horárne Červený kríž. Lokalita patrí pod správu CHKO Záhorie. Pomerne hojne sa tu vyskytujú niektoré vzácne druhy rastlín, ktoré na Slovensku nachádzame už iba zriedkavo, ako napr. papraď hrebenatá, papradník močiarny, žlto kvitnúce bublinatky.
Zo živočíchov je bohatý výskyt pijavice lekárskej, z obojživelníkov mloka obyčajného, skokanov (ostropyský, zelený, štíhly), z plazov slepúcha lámavého či jašterice zelenej. Vzácny je výskyt užovky hladkej. Žijú tu aj niektoré mimoriadne vzácne druhy vážok, napr. vážka jasnoškvrnná, ale najmä ligotavka žltoškvrnná, ktorá je na Slovensku známa iba z niekoľkých lokalít Záhorskej nížiny.
Žiaľ, ani túto lokalitu v minulosti neobišiel negatívny vplyv ľudskej činnosti, napr. odvodňovanie územia alebo plošný zásah lesných hospodárov, ktorí sa snažili zväčšiť rozlohu monokultúry borovíc i na plochu zníženiny.
Prečo sú mokrade dôležité?
Mešterova lúka je z biologického hľadiska mokraďou. Mokrade patria medzi najproduktívnejšie biotopy sveta, sú kolískou biologickej rozmanitosti. Na ich vode a primárnej produktivite je závislé nespočetné množstvo rastlinných a živočíšnych druhov.
Mokrade odstraňujú z vody prebytočné živiny, predovšetkým fosfor a dusík (zabraňujú ich hromadeniu a vzniku vodného kvetu najmä v stojatých vodách), fungujú ako čističky chemických a organických odpadov, chránia krajinu pred záplavami, majú bohatú biodiverzitu a sú dôležité pre jej zachovanie.
Medzinárodná ochrana mokradí
Aj Mešterova lúka je pod medzinárodnou ochranou. Začiatkom februára uplynulo 46 rokov od podpísania Ramsarského dohovoru o ochrane mokradí. Dokument bol podpísaný 2. februára 1971 v iránskom meste Ramsar a do platnosti vstúpil v roku 1975. Slovenská republika k nemu pristúpila 2. júla 1990.
Prostredníctvom tohto dohovoru sa zabezpečuje celosvetová ochrana a rozumné využívanie všetkých druhov mokradí. Dohovor o ochrane mokradí bol reakciou na zmeny a úbytky týchto biotopov a s tým súvisiaci alarmujúci pokles populácií mnohých druhov vodných vtákov.
Text a foto: M. Mráz