Od začiatku 17. storočia do roku 1918 v Malackách nemožno nazvať inak ako obdobie Pálfiovcov.

Dejiny mesta Malacky sa spájajú s popredným uhorským rodom Pálffyovcov od roku 1622, a to skrze osobu Pavla Pálffyho, ktorý získal zálohovaním majetok pôvodne patriaci Balassovcom. Na tento majetok získal potom vo februári 1634 donáciu od cisára.

Grófsky a kniežací rod Pálfiovcov patrí k najznámejším a najvýznamnejším rodom Uhorského kráľovstva, ktoré sídlili na našom území. V juhozápadnej časti dnešného Slovenska vlastnili početné panstvá, súčasťou ktorých boli reprezentatívne sídla jednotlivých línií a vetiev rodu. Jedným z týchto majetkov bolo Plavecké panstvo.

Jeho centom bol spočiatku Plavecký hrad, v 17. storočí ho nahradil Malacký kaštieľ, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších pálfiovských sídiel.

Malackú líniu Pálfiovcov  považujeme  najurodzenejšiu časť pálfiovského rodu, keďže ako jediná z oboch vetiev a troch línií rodu získala  prestížny kniežací titul. Rovnako si i jej jednotliví členovia udržiavali  nepretržite viac sto rokov významný vplyv na politický život Uhorska. Štatisticky z hľadiska počtu udelených radov a vyznamenaní patrila kniežacia malacká línia k najdekorovanejším zo všetkých častí pálfiovského rodu.

Pavol Pálfi nechal prestavať lovecký kaštielik svojich predchodcov na kláštor, do ktorého v roku 1653 povolali františkánov. Títo mali uskutočňovať rekatolizáciu Plaveckého panstva.

Františkáni od počiatku mali svoju školu – noviciát, v ktorom si školili nových členov rehole. Postupne vybudovali i svoju strednú školu nazývanú Filozofia, ktorá neskoršie v roku 1927 prerástla na gymnázium s právom verejnosti. Veľkou zásluhou rádu je, že sa v Malackách a na okolí v časoch silnej maďarizácie udržala slovenčina v školách.

Malacky a ich obyvatelia boli ťažko skúšaní v každom storočí, no vari najviac v 19. storočí. Mestom v roku 1810 prechádzali napoleonské vojska, drancovali ubiedený ľud a rekvirovali potraviny, v ktorých bol aj tak veľký nedostatok. Obyvateľstvo neobišla ani cholera, ktorá si v roku 1831 za jediný mesiac vyžiadala 397 životov. V roku 1866 cez Malacky tiahli „Prajzi“, ako ich tu volali – a po prímerí s cisárskym rakúskym vojskom sa usadili v Malackách na dva mesiace. Boli to časy útrap nielen preto, že ich museli chovať, ale spolu s „Prajzmi“ prišiel do Malaciek teror, nevýslovná bieda a ďalšia epidémia cholery, ktorá si vyžiadala 160 životov.

Revolučný rok 1848 ukončil obdobie feudalizmu. Pálfiovci postupne  v druhej polovici 19. storočia strácali svoje spoločenské pozície. Do popredia sa dostávajú predstavitelia meštianstva a aristokracia bola z verejného života vytláčaná.

Malacky boli vo vlastníctve Pálfiovcov do roku 1945, od roku 1918 sa tu však trvale nezdržiavali. Počas búrlivých udalostí, ktoré v Malackách sprevádzal vznik samostatnej republiky v roku 1918, Mikuláš Anton i s manželkou opustili Malacky a ich sídlom sa stal rakúsky Marchegg. Takmer po troch storočiach vlastníctva Malaciek a priľahlého panstva jeho územie Pálfiovci opustili a usídlili sa v Rakúsku. 

------------------------------------------------ 

Zdroj: Brezina, Peter: Náčrt vývoja živnostníctva v Malackách v rokoch 1872 - 1950, in Malacky a okolie 4, Malacky, 2011, s. 20

           Hupko, Daniel: K otázke vzájomného vzťahu Pálfiovcov a Malaciek, in Malacky a okolie 3, Malacky, 2010, s. 91.

           Havlík, Marian: Pavol Pálffy v kontexte s Malackým kaštieľom, in Malacky a okolie 2, Malacky, 2009, s. 17, 22. 

           Bellan, Šíp, Yurkovic: Malacky 1206 - 2006,  Malacky, 2006, s. 32-37. 

Zaujímavosti z histórie Malaciek nájdete aj na webovej stránke www.malackepohlady.sk

Viac o histórii Malaciek si môžete prečítať v niekoľkých publikách, ktoré ponúka Turisticko-informačná kancelária Malacky