Terézia Sopóciová pôsobila ako riaditeľka ZŠ Dr. J Dérera od roku 1990. V júni uplynulo jej piate funkčné obdobie. Do výberového konania, ktoré sa uskutočnilo na jar tohto roka, sa už neprihlásila, no učiť na Dérerke zostáva. V rozhovore, ktorý sa nám symbolicky podarilo uskutočniť v posledný deň jej riaditeľovania, nám prezradila, čo sa jej vo funkcii riaditeľky podarilo, ale aj to, čo ju trápi.
Učili ste na Dérerke aj predtým, než ste sa stali jej riaditeľkou? Kde ste učiteľstvo vyštudovali?
Ukončila som štúdium aprobácie dejepis a občianska náuka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prvý rok po škole (1979) som učila na Gymnáziu Karola Štúra v Modre. Na Dérerke som od roku 1980. 11 rokov som teda len učila.
Prečo ste sa v roku 1990 chceli stať riaditeľkou?
Prvý raz ma do funkcie zvolili kolegovia. Vtedy sa ešte nerobilo výberové konanie. Moje potešenie bolo o to väčšie, že to bol kolektív, ktorý si ma sám vybral za riaditeľku. Sama som sa ňou neplánovala stať, ale život mi to prihral do cesty a som rada, že sa to stalo.
ZŠ Dr. J. Dérera má v rámci Malaciek silné postavenie. Do tejto školy sa pravidelne hlási najviac detí. Čomu pripisujete jej úspech?
Za celé obdobie vo funkcii riaditeľky som mala na zreteli záujem školy, kvalitné vyučovanie, to, aby bola škola bezpečná, aby v nej panovali dobré pracovné vzťahy a dobré vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi. Vždy som chcela, aby dostal žiak čo najviac. Popri klasických vyučovacích hodinách preto organizujeme rôzne exkurzie, výchovné koncerty, projektové učenie, zážitkové vyučovanie, plavecké i lyžiarske kurzy či školy v prírode.
Dérerka bola dlhé roky spádovou školou sídliska Juh. Keď tu však v roku 2004 postavili novú základnú školu, situácia sa zmenila. Ako ste to vtedy pocítili?
Vyzeralo to naozaj problematicky. Výrazne sme pocítili odliv žiakov. Do ZŠ Štúrova od nás vtedy odišlo až 150 žiakov z 2. – 8. ročníka. Vtedy som sa aj obávala, či budú mať moji kolegovia koho učiť, ale situácia sa postupne opäť zlepšila. Vďaka tomu, že sa nám uvoľnili triedy, mohli sme ich zrekonštruovať a vytvoriť z nich odborné učebne. Dnes máme dve počítačové učebne, dve jazykové učebne, fyzikálne i chemicko-biologické laboratórium a jednu učebňu na technické vzdelávanie.
Okrem spomínaných učební sa počas vášho pôsobenia v podstate kompletne zmenil celý vzhľad školy. Čo všetko to teda bolo?
Áno, počas môjho riaditeľovania sme menili snáď úplne všetko. Budova pochádza z tridsiatych rokov, takže to bolo naozaj potrebné. Hneď na začiatku to bola výmena elektrických rozvodov. Potom nasledovalo zavedenie vodovodu do tried a kompletná výmena ústredného kúrenia, vrátane novej kotolne. Vďaka finančným prostriedkom z Ministerstva školstva SR sme mohli vymeniť strechy na všetkých troch budovách, ktoré nám roky zatekali. Zrekonštruovali sme budovu ŠKD. Dve budovy školy sú zateplené, na tretej treba obnoviť omietku. Všetky okná sú vymenené za plastové. Nové plastové okná na celej budove sme hradili z vlastných financií, sčasti nám prispel zriaďovateľ – Mesto Malacky. Na vonkajšiu rekonštrukciu nadviazala vnútorná. Okrem vybudovania siedmich odborných učební boli obnovené i triedy. Vo všetkých je položená plávajúca podlaha, vybavené sú školským nábytkom s nastaviteľnou výškou. V posledných dvoch triedach sa rekonštrukcia uskutoční práve počas tohtoročných letných prázdnin. V súčasnosti sa menia sociálne zariadenia na prvom poschodí. Minulý rok dostali nový šat sociálne zariadenia na prízemí. Počas môjho pôsobenia sme vybudovali aj detské ihrisko za telocvičňou. Na tomto mieste bolo totiž len smetisko. Dnes by sme tu však potrebovali pristaviť ďalšiu telocvičňu, pretože disponujeme nepostačujúcimi priestormi. Tento cieľ máme aj v programe na roky 2014 – 2020. Uvidíme teda, či sa nám podarí získať nejaké financie z eurofondov.
Je niečo, čo vás z pohľadu riaditeľky trápi?
Trápi ma silný odliv žiakov piateho ročníka na osemročné gymnázium. Z tohto dôvodu nebudú v našich laviciach sedieť v budúcom školskom roku dvanásti šiestaci, osemnásti siedmaci, jedenásti ôsmaci a štrnásti deviataci. Som vo zvláštnom rozpoložení. Na jednej strane sa teším z úspechu našich žiakov, ale skutočnosť, že odchádzajú dobrí žiaci, oslabuje potenciál jednotlivých tried aj celej školy. Ukazuje sa to najmä vo výsledkoch Testovania 9.
Čo by ste zaželali novej riaditeľke ZŠ Dr. J. Dérera, ktorou sa stala Katarína Habová, vaša kolegyňa z učiteľského zboru?
Želám jej hlavne pevné zdravie, to je najdôležitejšie. A potom ochotu ku konsenzu. Snaha dohodnúť sa a hľadať spoločné riešenia sú pri vedení školy nutnosťou. Vychádzanie so zamestnancami je na prospech samotnej škole. Ja som ochotná Katke vždy pomôcť a poradiť. Určite nezabuchnem dvere a nebudem sa tváriť, že sa ma to viac netýka. Bola som tu totiž príliš dlho na to, aby mi bolo jedno, čo s touto školou bude. Vždy som chcela, chcem a budem chcieť, aby bola Dérerka dobrým miestom na vzdelávanie.
Zhovárala sa: N. Slobodová, foto: -naty-