Malacky.sk: Úvodná stránka

Zdroj: Týždenník pre Záhorie, Strana: 5, Autor: ŠTEFAN HORSKÝ,(IS), Dátum: 02.09.2013

Pomôže verejnosť v pátraní po neznámom osude malackého majáka?

Do redakcie sme dostali veľmi zaujímavý list od nášho čitateľa Štefana Horského z Bratislavy, ktorý nás informoval o niekdajšej existencii unikátnych zariadení – svetelných otočných majákov, ktoré v 30. rokoch minulého storočia slúžili československým pilotom počas nočných letov na orientáciu. Na Slovensku boli tri – a všetky na Záhorí.

Spolu s pánom Horským sa obraciame na širokú verejnosť v súvislosti s malackým majákom, ktorého osud nie je známy.

BRATISLAVA. V tridsiatych rokoch minulého storočia, až do osudného roku 1938, 1939, aeroplány Československých aerolínií lietali aj v noci. Na orientáciu využívali piloti na priamkach trasy Praha –Brno Bratislava a naspäť svetelné otočné majáky. Spolu ich bolo sedemnásť, na Slovensku tri: v Borinke na Kozlisku nad pajštúnskym hradom, v Malackách a v Moravskom Svätom Jáne.

Ako maják pracoval Na vrchole oceľovej konštrukcie, takmer rovnakej na každom bode, bola plošina s otočným majákom. Pozostával zo svetelného zdroja, pochromovaných zrkadiel a žiaroviek v ohnisku zrkadla. Elektromotor otáčal bubon majáka rýchlosťou šesť otáčok za minútu.

Strojovňa s búdkou z plechu, s rozvodovou doskou a spínacím mechanizmom, ako vidieť na obrázku, bola v dolnej časti stožiara. Maják sa zapínal len v čase preletov pravidelných liniek v nočných hodinách.
Zariadenie bolo spoľahlivé, automatika dokonca dokázala vymeniť aj nefunkčnú žiarovku.

V roku 1939 majáky svoju činnosť skončili, ponechané zubu času.
Ich osud sleduje už roky PhDr. Miloš Sedlář, CSs., v časopise Letectví a kosmonautika.

Majáky boli v katastroch obcí svojráznou kuriozitou, neskôr technickou pamiatkou, spravidla to bola dominanta, miesto vychádzok, iba pre mládež vyhliadková atrakcia.

Niektoré zmenili svoj účel, niektoré nahradili nové veže, či celkom podľahli skaze. Zub času urobil svoje.

Dvaskončili nelichotivo O osude dvoch slovenských majákov som informoval čitateľov ročenky Stupava, roč. VI. 2010-2011 a rovnako v mesačníku Letectví a kosmonautika 1/2013. Aj na ten pajštúnsky, mal číslo 17, si ešte niektorí pamätníci spomínajú. Ba anály vravia, že pekelná víchrica vo februári 1935 s rýchlosťou vetra 120 km/h maják celkom vychýlila a museli ho opravovať.

Skončil vraj v réžii hasičov po vojne, odpílili mu autogénom nohy a odviezli ho do šrotu, turisti nájdu už len jeho betónový základ.
Podobný osud mal aj maják číslo 15, neďaleko železničnej stanice v Moravskom Svätom Jáne, v lokalite zvanej Šibenica, asi v roku 1965. Hromy – blesky bili do stožiara a bolestivo sa pri tom zranila okoloidúca žena. Vzápätí na to vojaci konštrukciu zhodili a putoval kamsi do šrotu.
Kuriozitou je fakt, že na mosadznej tabuľke firmy, ktorá stožiare postavila, je meno František Chvála, Praha. Jánčan, ktorý kedysi po majáku lašoval ako chlapec, ba s kamarátmi ho vtedy aj odmerali pásmom, mal 28 metrov – a tabuľku na rodičovskom dome opatroval, sa volá - Ján Chvála.

Osud malackého majáka je nejasný. Celkom neznámy je však osud majáka číslo 16 v Malackách, na ceste do „Rarboka“. Žiaľ, ani u malackých priaznivcov letectva a lietania som nepochodil.

Preto moja otázka čitateľom: Pamätáte sa na majákovú vežu v Malackách, ktorá kedysi opisovala svetelné kruhy nad malackými borovicami, v tridsiatych rokoch minulého storočia? Alebo máte dokonca dáku fotografiu, kde ste pri tej atrakcii vyfotografovaní?
Nechajte, prosím odkaz na čísle 034/6515260 a heslo MAMA, Malacký maják.

Srdečná vďaka.