Malacky.sk: Úvodná stránka

Mestá sa hnevajú, chcú reformu
Podtitul: Situácia miest je vážna, upozorňujú primátori a vláde ponúkajú riešenie, ako pokročiť v komunálnej reforme

Zdroj: Trend
Servis: Ekonomika
Dátum: 2013/10/03 00:00:00
Strana: 30,31
Autor: Ľubomír Jurina

Súčasná vláda pracuje na opätovnej centralizácii Slovenska, myslí si primátor Trenčína Richard Rybníček. Účastníci TREND konferencie Komunálny manažment 2013 mu neprotirečili. Naozaj sa ukazuje, že reči o komunálnej reforme nik nemyslí vážne a vo vláde (a žiaľ ani v opozícii) sa samosprávou nik odborne nezaoberá. „Štát nemá úctu voči komunálnym politikom. Necháva nás napospas problémom a chce na nás preniesť zodpovednosť za zlé hospodárenie. Pritom sme tí, čo tento štát ešte ako-tak držia nad vodou,“ konštatuje R. Rybníček.

Áno, riešenie existuje

Reforma samosprávy bola ústrednou témou konferencie, na ktorej sa zišlo vyše sto komunálnych politikov a expertov. Mestá a obce sa v ostatných rokoch naučili šetriť, vlani dosiahli prebytok 82 miliónov eur. Vláda napriek tomu tlačí na ďalšie úspory, vyhráža sa prísnejšími kontrolami, vyvodzovaním zodpovednosti i škrtaním príjmov v budúcom roku.   Keďže komunálni politici pochopili, že partnerstvo so štátom je len chimérou, hľadajú cesty, ako i poradiť vlastnými silami.   Na ďalšie úspory však už nezostáva priestor. 

Existuje riešenie? Únia miest Slovenska tvrdí, že áno: mestské regióny. Koncept rozvoja prirodzených regiónov nie je slovenským výmyslom, ale moderným trendom, ktorý sa aj za podpory Bruselu šíri EÚ. „Ak dnes existuje potreba naštartovať rozvoj, mestá so svojimi priľahlými regiónmi môžu zohrať rozhodujúcu úlohu. Sú centrami ekonomiky, sociálneho a spoločenského života, majú gravitačnú silu, ktoré priťahuje investície, inovácie i vzdelanosť,“   hovorí Milan Ftáčnik, prezident Únie miest Slovenska a primátor Bratislavy.  

Čo je mestský región

Koncept mestských regiónov sa zrodil v nemecky hovoriacich krajinách. „Nesmie vzniknúť pocit, že chceme umelo uprednostňovať mestá a vidiek odsúvať nabok, ozrejmuje M. Ftáčnik. Mestské regióny prinášajú zmenu myslenia – dnes sa rozhoduje len v rámci katastrálneho územia, za hranicou mesta už primátor nič neovplyvní. Ale život mesta má širší presah. Chodia doň pracovať ľudia z okolia, využívajú tu sociálne služby, vzdelávacie inštitúcie, kultúru. Interakcie sú silné.  Slovenská legislatíva presah medzi mestom a okolím nerieši. Nenahradia ho ani vyššie územné celky, pretože tie riešia „veľké vzťahy“   v rámci širšieho regiónu.  

„Aj v zahraničí sa obce spájajú s mestami a vytvárajú rozvojové aliancie. Partnerstvá majú rôzne formy. Usilujú sa uľahčovať prístup ľudí do mesta, zlepšiť kvalitu vzdelávania i života, aby prilákali podnikateľov. Bez pracovných príležitostí je mŕtve mesto i jeho okolie,“ prízvukuje bratislavský primátor.  

230 alebo 160?

Vláda v tomto volebnom období reformné kroky nepripravuje. Výnimkou je len nový stavebný zákon, ktorý ráta so spoločným výkonom stavebného konania. Počíta s 230 centrami a práve toto číslo vyvoláva rozpaky. Podľa odborníkov existuje na Slovensku 160 prirodzených regiónov s rozvojovým potenciálom.   Prvoradou podmienkou je dostupnosť do centra, ktoré je nositeľom ekonomickej sily regiónu, a druhou infraštruktúra – školy, zdravotníctvo, sociálne služby. „O počte centier treba viesť debatu, určiť ich podľa odborných kritérií. Žiaľ, číslo 230 vzniklo subjektívne, len dohodou starostov, podľa osobných alebo politických sympatií,“ upozorňuje M. Ftáčnik.   Únia miest chce otvoriť diskusiu o mape centier, pretože už stavebný zákon dáva šancu nasmerovať prirodzený rozvoj regiónov.  

Rakúsko je inšpirácia

Južné regióny Rakúska ako Korutánsko, juh Štajerska či východné Tirolsko riešia tiež podobné problémy. Vyľudňujú sa, príčinou je najmä úbytok pracovných príležitostí. „Regionálny blahobyt nie je výsledkom náhody, závisí od organizovaného konania na regionálnej úrovni. Pracovné miesta nepadajú z neba, tu už nestačí obvyklá politika s nekoordinovanými čiastkovými aktivitami,“ upozorňuje Gerald Mathis z Inštitútu pre miestny, regionálny a komunálny rozvoj v Dornbirne v spolkovej krajine Vorarlberg.

Rad príkladov ukazuje, že regionálne spojenia sú výhodné. Napríklad verejná doprava v Grazi sa nekončí na hraniciach mesta, lokálny plán zahŕňa aj okolité obce, najmä tie, kde sa rozvíja výstavba bytov. O rozvoj sídiel sa stará aj regionálne zduženie v okolí Salzburgu. Mesto i obce majú odsúhlasený spoločný plán bytovej výstavby i riešenia dopravy.Projekty pripravujú spoločne, takže sa nestane, aby jeden starosta nevedel, že u susedov vyrastú výškové budovy a čakajú ho zvýšené náklady na dopravu. Mestá a obce v Hornom Rakúsku sa dohodli na spoločnom postupe pri umiestňovaní firiem. S podporou spolkovej vlády kupujú pozemky, budujú sa lokality, robia marketing. Firmy lákajú spoločne a rozdeľujú si aj komunálne dane, ktoré takto získajú.  

Obce prestali bojovať

Viedenské Centrum pre výskum systémov správy zisťovalo, aké výhody prináša mestský región. Ukázalo sa, že obavy vidieka zo sily miest nie sú opodstatnené. „Zdravá súťaživosť síce zostala, no mestá a okolité obce menej bojujú, čo je dobre, pretože ak boj presiahne istú hranicu, škodí obom aktérom.   Šetria sa aj náklady. Nie v úvodnej fáze, pretože sa predpokladá istý finančný vklad. No partnerstvo redukuje duplicitu, územné plány nemusia robiť obce jednotlivo, pripravujú sa v širšom grémiu,“ hovorí Thomas Prorok, zástupca riaditeľa výskumného centra.  

Za najdôležitejšie považuje strednodobé účinky. V celom regióne sa vďaka spolupráci zlepšuje životné prostredie i kvalita života.   „Hlasuje sa spoločne, hľadá sa dohoda, zlaďujú sa stanoviská so susedmi. Odtiaľ je krok k výmene poznatkov. Výsledkom je vyššia atraktivita oblasti a napokon aj lepšia pozícia pri vystupovaní voči federálnej vláde,“   konštatuje T. Prorok.  

Spojenie rivalov

Únia miest Slovenska chápe mestské regióny ako základ komunálnej reformy. „Ak samospráva nepovie svoju predstavu, tak štát jej ju jednoducho nadiktuje. Tento koncept pritom môže posadiť mestá aj obce na spoločnú loď,“ hovorí M. Ftáčnik. Pre myšlienku sa musí získať aj vplyvný ZMOS, ktorý združuje tisícky obcí. Nie je isté, či sa podarí rozptýliť obavy obcí, pretože, ako vraví výkonný podpredseda ZMOS Milan Muška, „disparity nemožno riešiť ďalším prehlbovaním disparít“.   Primátor Piešťan Remo Cicutto, ktorý na konferencii zastupoval ZMOS, uviedol, že „ZMOS bola vždy proreformná organizácia, pripravená na diskusiu o zmenách, ktoré pomôžu samospráve“. Sám cíti, ako Piešťany doplácajú na výpadky príjmov od ľudí, ktorí sa z mesta síce odsťahovali, no stále tam chodia za prácou. „Treba pripraviť stratégie, aby mestá opäť prilákali obyvateľov a investorov.   Bez prehodnotenia financií od obyvateľov trvalých a dochádzajúcich sa nepohneme dopredu,“   vraví R. Cicutto.  

Možnosť diskutovať na konferencii využil z pozvaných zástupcov štátu František Palko, štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Na snímke s Milanom Ftáčnikom, primátorom Bratislavy (vpravo). Aj rakúskym politikom by sa dalo vyčítať veľa vecí. Ale je fakt, že so samosprávou pravidelne rokujú a Rakúsky zväz miest rešpektujú, konštatoval Alexander Lesigang, ktorý sa vo zväze zaoberá ekonomickým rozvojom miest.   - Vyše sto primátorov, starostov a odborníkov diskutovalo v žilinskom hoteli Holiday Inn.   Exkluzívnym partnerom TREND konferencií je Tatra banka, ako generálni partneri konferenciu podporili Ecorec, IBM a Slovenské elektrárne.