Malacky.sk: Úvodná stránka

Skautovať začal koncom 60. rokov minulého storočia, za takzvanej dubčekovskej éry, v Prievidzi. Kde sa vzal rodený Malačan na strednom Slovensku? „Vyštudoval som vysokú školu v Košiciach – odbor baníctvo. V tej dobe sa dávali umiestnenky do zamestnania, a tak som začal pracovať v Bani Nováky,“ spomína Bonaventúr Osuský, nestor skautskej organizácie v Malackách. Tohto oldskauta, ako sa sám nazýva, však chceme predstaviť predovšetkým ako autora nových skautských piesní.
 
Z Prievidze späť do Malaciek
Bonaventúr Osuský spoznal počas neľahkej práce v baniach niekoľkých medzivojnových skautov a najmä staršieho učiteľa, ktorý mu odovzdal dôležité informácie. Cez svoje zážitky, rozprávanie a myšlienky Roberta Baden-Powella, zakladateľa skautingu, ho doviedol až k nezlomnej láske k tomuto hnutiu. V roku 1969 pri Prievidzi zorganizovali skautský tábor v starom štýle. „Prišlo nákladné auto plné nepotrebných, odpadových dosiek. Zohnali sme vojenskú celtovinu, deti dali do dvojíc a s výstavbou tábora sa mohlo začať. Nebojte sa, naučili sa pracovať. Kto si zle postavil podsadu alebo posteľ, do rána spal na zemi,“ spomína s úsmevom.

Politické udalosti však zapríčinili, že tento tábor bol nielen prvým, ale zároveň na dlhé desaťročia posledným. „Všetko to netrvalo ani rok, potom skauting zakázali a ďalších dvadsať rokov tu nebol,“ pokračuje v rozprávaní B. Osuský. Medzitým sa vrátil do Malaciek. 

S prevratným rokom 1989 prišla aj možnosť obnovenia skautingu. B. Osuský neváhal ani chvíľu. Dal dokopy niekoľko detí, avšak preňho samého bolo organizačne všetko náročné. Situácia sa zmenila s príchodom manželov Máríe a Kamila Ftáčnikovcov, alias Mariky a Gordona. „Ja som odovzdal svoje skúsenosti, oni boli od začiatku skvelí manažéri. Bol som rád, že sa stali vodcami zboru,“ priblížil B. Osuský, po skautsky Oliver. V roku 1995 zorganizovali prvý tábor na Tančibokoch - spolu s pani učiteľkou Zvolenskou, ktorá priviedla celú triedu nadšených žiakov. A tak prišlo i na táborové pesničky.

Piesne pre dnešných skautov
„Keď sme začínali, náš spevník tvorili len historické, zastarané pesničky. Chcel som, aby sa viac priblížili a boli viac zrozumiteľné súčasným deťom. Moja prvá skautská pesnička bola Uvítanie nováčika, potom už prichádzali ďalšie nápady. Pre vznik piesne vždy potrebujem príbeh, inšpiráciu. Pomaly padá tma, tábor zhasína, skauti sa ukladajú k spánku. Len rieka stále zurčí, bez prestávky tečie do diaľky. Pri týchto myšlienkach sa zrodila pieseň o Rudave. Múza zaúradovala aj vtedy, keď som bol svedkom príbehu lásky mladej skautky: skaut, čo ukradol mi srdce, býval v stane oproti, cítila som niečo vrúcne, ten čas už sa nevráti... a tak by som mohol pokračovať,“ rozpráva B. Osuský.

Svojich piesní má asi dvanásť, ďalšie vznikli úpravami textov po známych autoroch skautských piesní, bratoch Ozábalovcoch. B. Osuský spravidla píše slová, ktoré sa potom spievajú na rôzne nápevy, najčastejšie svetovo známych pesničiek. „Tak je to bežné všade. Text musí byť dlhší, treba si uvedomiť, že sú to prevažne piesne k táboráku, možno do klubovne, a spievajú sa s gitarou. Slová musia byť chytľavé, rovnako tak melódia,“ vysvetlil.
Múza ho vraj najčastejšie kopne zrána, ale i počas prechádzok Malackami. Už sa poučil, zvykne so sebou nosiť papier a pero, alebo si vnuknutý verš opakuje, kým príde domov, aby ho nezabudol. 

Zrod každej piesne je podľa neho ťažký. Niektoré texty overil rokmi a upravoval, až potom zverejnil. „Nedokázal by som robiť pod tlakom, s presne stanovenými termínmi,“ priznáva a podotýka dôležitú vec: „Každá pieseň musí obsahovať niečo skautské, taký je postulát. Aj preto je rozdiel medzi skautskými a trampskými piesňami.“ Aktuálne skladá pieseň pre roverov.    

Verí, že nájdu filantropa
B. Osuský je členom 69. zboru M. R. Štefánika v Malackách. Skauting považuje za najlepšiu organizáciu, aká kedy pre deti a mládež vznikla, pretože uplatňuje družinový systém: „Deti – kamaráti vytvoria najprv družinu, z družín vzniknú oddiely a tie vytvoria zbor. Všetci sa navzájom veľmi dobre poznajú,“ hovorí oldskaut Oliver s tým, že zbor pracuje celoročne a nezištne. Jeho snom či métou je vydať CD so skautskými pesničkami a zachovať ich tak pre ďalšie generácie. Držíme mu päste, aby našiel ústretového človeka, ktorý sa k nahraniu pesničiek postaví rovnako filantropicky, ako sa stavia oldskaut Oliver a ostatní skauti k svojim aktivitám v prospech všetkých.  

Text: I. Sochorová, foto: S. Osuský