Malacky.sk: Úvodná stránka

STV | 20.9.2010 | Reportéri, | Katarína Začková
Moderator: Katarína Začková

Moderátor:

Pred ôsmimi rokmi sme v jednom z programov Slovenskej televízie upozorňovali na riziká priemyselných parkov. Žiaľ, tieto obavy sa viac-menej stali realitou. A čo je ešte väčšia škoda, hektáre lesov boli vyrúbané úplne zbytočne.

Respondent:

Stavať priemyselný park za takú cenu, že vyrúbeme tam 25 hektárov lesa a postavíme tam fabriku, je vlastne nezmysel z hľadiska životného prostredia a nemá to žiadny dôvod, ktorý by toto ospravedlňoval. Tak napriek tomu, keď ministerstvo životného prostredia vydá súhlasné záverečné stanovisko v rámci procesu hodnotenia vplyvu na životné prostredie, tak môžem skutočne povedať, že potom také zákony ani nepotrebujeme. (archív STV, 2002)

Respondent:

No dnes, keď to všetko vidíme, môžeme povedať, že to, čo sme vraveli vtedy, že rozhodnutie stavať priemyselný park takým spôsobom, ako sa to stalo na Záhorí, bolo zlé.

Respondent:

Odlesnením sa vlastne vraciame k tým pôvodným podmienkam, ktoré tu, by som povedal, prezentovali už púštne podmienky, púštne prostredie.

Redaktor:

Tak toto bol všetko les?

Respondent:

Toto bol všetko les.

Redaktor:

Zdá sa, že Okresný úrad Malacky, ktorý tu veľkolepý projekt Priemyselný a technologický park Záhorie presadzoval, mal veľké oči. Sníval o zhruba 500 investoroch. Ich prevádzky sa mali rozprestierať na ploche viac ako 1300 hektárov. Písal sa rok 2001. Hovorilo sa o ére rozvoja ekonomiky a podnikania, no investori neboli istí. A otcovia tejto myšlienky len paberkovali nad svojimi plánmi.

Redaktor:

Sú už známi investori?

Milan Vaškor, prednosta OÚ Malacky:

Áno, sú známi. Medzi najväčším investorom by mal patriť firma Siemens, americká firma General Electric, ale aj mnohé ďalšie.

Jaromír Šibl, Bratislavské ochranárske združenie:

Na celej tejto ploche, čo vidíme, boli ešte pred niekoľkými rokmi husté, pomerne zdravé zmiešané lesy. Ako vidíme, vlastne celá táto plocha sa prakticky dodnes minimálne využíva na ten účel, kvôli ktorému to bolo odlesnené. Tam je niekoľko menších budov, tuto jednu budovu, tento skladový areál máme informácie, že vybudovali na tejto lokalite hlavne kvôli tomu, aby to zakrylo trochu tú skutočnosť, že je to inak celkom prázdne.

Redaktor:

Keďže sa roky o investoroch viac-menej len snívalo, prečo sa už zhruba pred štyrmi rokmi odlesnilo ďalších takmer 200 hektárov lesa? Ani vtedy neboli investori istí. Nástupný správca priemyselného parku na Záhorí - Eurovalley aj po rokoch v investorov verí.

Redaktor:

Čo bude s tými plochami, ktoré sú odlesnené, či už tam sú známi investori teda?

Roman Karabelli, HB Reavis - správca Eurovalley:

Pre všetky plochy, ktoré sú odlesnené a kde je už vybudovaná kompletná infraštruktúra, máme investorov, alebo sme v štádiu rokovania.

Redaktor:

Čiže využijú sa tie priestory?

Roman Karabelli, HB Reavis - správca Eurovalley:

Určite áno.

Jaromír Šibl, Bratislavské ochranárske združenie:

Kvôli týmto niekoľkým budovám naozaj nebolo potrebné trvalo odlesniť takúto veľkú plochu vlastne priamo na okraji okresného mesta Malacky a tie lesy boli skutočne podľa nášho názoru, čo sme aj vtedy vraveli, zbytočne vyrúbané.

Roman Karabelli, HB Reavis - správca Eurovalley:

Nie je to pravda. celé územie, kde sa má rozprestierať priemyselný park Eurovalley má viac ako tisíc hektárov a momentálne máme pre investorov pripravených cca 150 hektárov, z toho ďalších 240 by sme mohli v podstate odlesniť a vybudovať tam modernú infraštruktúru. Nerobíme to, pretože pokým neexistuje ten konkrétny nájomca, tak zatiaľ tie lesy nechávame.

Jaromír Šibl, Bratislavské ochranárske združenie:

V tejto časti priemyselného parku na celej tejto ploche sa vybudovala infraštruktúra za peniaze daňových poplatníkov. Rádovo to boli stovky miliónov korún a ako vidíte, celá táto plocha bola odlesnená a zdevastovaná úplne zbytočne. Nie je tu vlastne vybudované vôbec nič.

Andrej Kovarik, Bratislavské ochranárske združenie:

To takomto zásahu je veľmi komplikované vrátiť územie do pôvodného stavu. Čiže je to veľká škoda, ak by to ostalo nevyužité a bolo by to naozaj zbytočne zlikvidované.

Redaktor:

V čom sú nebezpečné tie invázne druhy?

Andrej Kovarik, Bratislavské ochranárske združenie:

Táto zlatobyľ, oni sú nebezpečné tým, že veľmi rýchlo sú schopné pokryť veľkú plochu krajiny a v podstate nemajú konkurenciu v tých našich druhoch a vytláčajú naše druhy.

Redaktor:

Ak sa tu nebude stavať, nemalo by sa to zalesniť, alebo čo s tým?

Dušan Valachovič, riaditeľ správy CHKO Záhorie:

V každom prípade by sa správca, alebo vlastník tohto územia mal postarať o likvidáciu, čo mu vlastne prikazuje zákon, likvidácia tých inváznych druhov rastlín.

Redaktor:

Odlesnenie tomuto prostrediu, ani obyvateľom Záhoria neprospelo. Namiesto príjemných zákutí v Záhorskej nížine sa tu rozmnožila akurát burina. Lesníci o tomto probléme hovoriť nechcú. Ani Vojenské lesy, ktorým toto územie patrilo, necítia za predčasný výrub žiadnu zodpovednosť. Veď priemyselným parkom sa dostávalo, a napokon aj dostáva, patričná dávka štátnej podpory. Patričná na to, aby všetko išlo hladko. Aj vyňatie z lesného pôdneho fondu.

Redaktor:

A nie je to zbytočné, že sú tam už vybudované cesty a štyri roky tam v podstate nič nestojí?

Patrícia Hanzová, Obvodný úrad životného prostredia, Malacky:

Tak, územie je určené na ako priemyselný park Eurovalley. Ťažko je z našej strany povedať. Bolo to vyňaté z vojenského fondu, dané to bolo na mesto, takže... Zahrnuté to bolo do územné plánu na túto činnosť.

Andrej Kovarik, Bratislavské ochranárske združenie:

Jedným z takých faktov je, že tie plochy boli vyňaté z lesného pôdneho fondu bezodplatne. A teda normálnou praxou je, že by sa mali takéto plochy finančne nahradiť.

Redaktor:

Ako sa to vlastne investorovi podarilo?

Roman Karabelli, HB Reavis - správca Eurovalley:

Toto nie je vec, ktorá by sa podarila investorovi. Park Eurovalley bol plánovaný a uznesením vlády podporovaný už v r. 2002, kde vláda vyjadrila zámer, že takéto moderné priemyselno-technologické zázemie by malo pri Bratislave vzniknúť. My sme do projektu vstúpili až v r. 2004, aby sme priniesli práve tú potrebnú finančnú injekciu.

Andrej Kovarik, Bratislavské ochranárske združenie:

Vyňatie lesnej pôdy z lesného pôdneho fondu by zo zákona o lesoch malo byť povolené len vo výnimočných prípadoch, ak sa naozaj požadovaná funkcia ekonomická alebo spoločenská nedá nahradiť inak. Čo v tomto prípade samozrejme nie je pravda, pretože na Slovensku máme veľké plochy, tzv. hnedé plochy, ktoré sa dajú využiť na tento účel budovania priemyselných parkov a je maximálne nezmyselné za týmto účelom likvidovať takéto cenné plochy lesov.

Redaktor:

Zákonnú a finančnú podporu priemyselným parkom praktizuje väčšina bývalých východoeurópskych krajín. No prázdne obrovské stavby a vyklčované lesy vyvolávajú čoraz viac otázok, či nie je filozofia priemyselného parku pomýlená. Veď načo vytvárať podmienky pre neznámeho investora, keď nevieme, či príde a čo bude produkovať.

Roman Karabelli, HB Reavis - správca Eurovalley:

Odlesňovanie územia bude prebiehať postupne tak, ako sa nájdu noví záujemcovia, noví zamestnávatelia v regióne.

Redaktor:

Ale už teraz sú tam obrovské tri plochy, odlesnené, ktoré nie sú vôbec využité zhruba tie tri roky.

Roman Karabelli, HB Reavis - správca Eurovalley:

No, práve preto najprv využijeme tieto už odlesnené plochy.

Redaktor:

Ale preto znela tá otázka, že či nebol ten výrub predčasný.

Roman Karabelli, HB Reavis - správca Eurovalley:

Nie, nebol predčasný, určite nie. Bol v súlade so všetkými povoleniami a ako som vravel, bol urobený pre konkrétneho záujemcu, ktorý podpísal zmluvu, ale potom ho zachvátila kríza, tak ako celú svetovú ekonomiku. Ale už dnes badáme oživenie a rokujeme s novými nájomcami. Čiže vyhliadky sú veľmi pozitívne.

Dušan Valachovič, riaditeľ správy CHKO Záhorie:

Priemyselné parky by sa mali budovať v prvom rade v lokalitách, kde je dostatok pracovnej sily voľnej a kde je ten zámysel dotiahnutý do konca.

Redaktor:

Mala by sa zmeniť nejakým spôsobom tá filozofia priemyselných parkov? A ak áno, prečo?

Andrej Kovarik, Bratislavské ochranárske združenie:

Určite by sa malo zmeniť to, aby sa dopredu vydávali rozsiahle výrubové povolenia, alebo teda stavebné povolenia na projekty, ktoré ešte nie sú isté v podstate, že sa zrealizujú. Čiže dopredu sú likvidované veľké plochy krajiny za neistým účelom. A tento princíp takéhoto konania by sa mal určite zmeniť.

Redaktor:

V stredoveku na Záhorí prevládali piesky. Ľudia na jar nevedeli, či sa na jeseň dočkajú úrody, keďže piesok sa presýpa, transportuje. Jedinou prekážkou rozširovania púšte sú lesy a močiare. V 16. a 17. st. sa Záhorie masívne zalesňovalo. Borovicovo-dubové lesy sa neskôr stali zaujímavou raritou v Európe.

Andrej Kovarik, Bratislavské ochranárske združenie:

Záhorská nížina je vlastne pokrytá najväčším komplexom nížinných lesov nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Takže už len z tohto uhla pohľadu je Záhorská nížina veľmi vzácny prírodný celok, keďže na týchto pieskových dunách, ktoré tu na Záhorí máme, sú rozsiahle porasty nížinných lesov, čo je v podstate už výnimka v Európe, mať takéto rozsiahle lesy na nížine.

Redaktor:

Vydali ste teda kladné rozhodnutia k tým žiadostiam?

Kvetoslava Schlosserová, Obvodný lesný úrad Malacky:

V podstate áno. K vyňatiu toho, čo je vlastne aj odlesnené teraz, tak áno.

Redaktor:

Nebolo to odlesnenie predčasné?

Kvetoslava Schlosserová, Obvodný lesný úrad Malacky:

Podľa zákona nie. Ako vidíme teraz, tak zrejme áno. Len ten zákon je taký, že nevyžaduje toho v podstate toho úplne konkrétneho investora, ktorý tam do toho priemyselného parku nastúpi.

Jaromír Šibl, Bratislavské ochranárske združenie:

Je možné, že to je v súlade so zákonom, ale nie je to v súlade so zdravým rozumom. To je ako charakteristické možno nie len pre Slovensko, že veľa projektov sa formálne dá zrealizovať v súlade so zákonom, ale sú to projekty vlastne, ktoré sú proti prírode a v konečnom dôsledku ani tým ľuďom, ktorí tam bývajú, neprinášajú nejaký proklamovaný prínos.

Redaktor:

Priemyselný park mal vytvoriť takmer 18 tisíc pracovných príležitostí. V regióne, kde je miera nezamestnanosti jedna z najnižších na Slovensku. Hlavným argumentom výberu tejto lokality bola blízka diaľnica. Tým, že sa bezprostredne pri Malackách vyrúbali desiatky hektárov lesa a nateraz zbytočne, práve z diaľnice obyvatelia Malaciek nemajú najväčšiu radosť.

Dušan Valachovič, riaditeľ správy CHKO Záhorie:

Malacky tým odlesnením v značnej časti východnej strany dostali sa akusticky úplne blízko diaľnice. Tie lesy tlmili ten zvuk. Teraz tá tlmivá funkcia lesa tam zanikla.

Jaromír Šibl, Bratislavské ochranárske združenie:

Obyvatelia Malaciek prišli o prirodzenú rekreačnú zónu, ktorú tam mali, prišli o ochrannú clonu, ktorá bola medzi diaľnicou a najväčším sídliskom v Malackách a prakticky úžitok to prinieslo jedine tým investorom.

Redaktor:

Povoľovací proces obvykle sprevádzajú aj rôzne paradoxy. Investor tu mal napr. ponechať nejaké stromy. Nuž doslova tu kde-tu akýsi nechal.

Andrej Kovarik, Bratislavské ochranárske združenie:

V podstate pri každej väčšej stavbe takéhoto rozsahu vlastne sa zvyknú dávať nejaké náhradné opatrenia, alebo revitalizačné opatrenia v tej krajine. A jedným z nich je aj ponechávanie nejakých plôch lesa, keď sú nejaké väčšie celky rúbané. A napr. toto je príklad takej plochy, kde sú ponechané nejaké solitérne stromy, ale je jasné, že pri ďalšej silnej víchrici takáto plocha bude zlikvidovaná.

Jaromír Šibl, Bratislavské ochranárske združenie:

Ten les tam má určitú funkciu a to vidíme veľmi dobre vlastne pri súčasných klimatických extrémoch. Napr. môžeme zodpovedne povedať, že keby tam ten les bol, tak dôsledky víchrice, ktorá bola minulý rok v lete, na priľahlé lesné porasty by boli podstatne menej výrazné. Takto vlastne tá víchrica sa nemala kde zastaviť a spôsobila veľké škody v porastoch, ktoré sú v správe Vojenských lesov a majetkov. Ale opäť, je to štátny podnik, takže tie škody sa berú akože spôsobila to príroda. Ale primárne sme to spôsobili my, ľudia, keď sme vyrúbali tie lesy, ktoré boli vedľa a ktoré tvorili prirodzenú ochrannú bariéru aj proti víchrici.

Redaktor:

Výstavba priemyselného parku, ako ho Okresný úrad v Malackách plánoval, je nereálna. No predčasný výrub lesov na Záhorí je neospravedlniteľný. Je totiž otázne, či pod neúspech vybudovania priemyselného parku sa podpísala iba hospodárska kríza, ako sa nám to snažil správca nahovoriť.

Redaktor:

Čo bude ďalej vlastne? Budú sa tie územia podľa vás využívať, alebo?

Patrícia Hanzová, Obvodný úrad životného prostredia, Malacky:

Keď budú investori, podľa mňa by sa mohli využívať. Tie územia sú na to určené, siete sú vybudované, takže... Niekde už smerom pri Malackách niektorí investori už aj vstúpili na tie územia. Snáď keď prejde trošku táto hospodárska kríza, tak budú záujemcovia.

Andrej Kovarik, Bratislavské ochranárske združenie:

Ak sa tu nebude stavať, určite bude veľmi nákladné vrátiť túto krajinu do pôvodného stavu. Ono by sa to teoreticky dalo, ale bolo by potrebné znova, tak teda hovoríme o navrátení do pôvodného stavu, vyhĺbiť depresie, ktoré tu boli a ktoré boli zavodnené, nasadiť naozaj pôvodné druhy a zabezpečiť to, aby sa tu nerozmnožili invázne druhy rastlín. A to je takmer nemožné.

Redaktor:

Nielen v Malackách, ale hocikde na Slovensku nájdete tento druh krátkodobých stavieb efemérnej architektúry. Veľakrát zaberajú tie najlepšie orné pôdy a lesy a veľakrát ostávajú prázdne. Takto vysušené miesta zhoršujú klimatické podmienky. Aj tie sa podpisujú pod extrémne prejavy počasia. Kedy sa teda misku váh oproti novým priemyselným zónam posadia existujúce prázdne budovy a vzácne prírodné územia?

Jaromír Šibl, Bratislavské ochranárske združenie:

Je možné teoreticky tú plochu opäť zalesniť, ale tak kvalitný les, aký sme tam mali, tam nebudeme mať ani o sto rokov, ani o dvesto rokov.