Malacky.sk: Úvodná stránka

Primátori žiadajú rýchlejšie čerpanie eurofondov

Zdroj: PRAVDA, Strana: 2, Autor: Andrej Barát, Dátum: 30.05.2013

Kohútik s miliónmi eur z eurofondov na krajšie školy, cesty v obciach a mestách zadržiava zbytočná byrokracia a nezodpovedné firmy. Zhodli sa na tom primátori a starostovia na 24. sneme Združenia miest a obcí Slovenska. Vyzvali štát na urýchlené čerpanie eurofondov a na odstránenie prekážok, ktoré bránia v efektívnejšom využívaní dotácií.

Podľa predsedu združenia a primátora Nitry Jozefa Dvonča je vybavovanie a vyplácanie peňazí z eurofondov stále komplikované a pomalé. Práve neefektívnosť privádza niektoré obce do dlhov. Formuláre by sa mohli zjednodušiť, termíny skrátiť.

„V priebehu realizácie musíme často aj niekoľko mesiacov čakať na vykonanie kontroly zo strany riadiaceho orgánu, predložené žiadosti o platbu čakajú na preplatenie aj rok. Úvery na preklenutie situácie predražujú projekty a úroky z úverov znamenajú ďalšie finančné straty pre samosprávy,“ hovorí Dvonč.

Jednoducho a adresnejšie

Dvonč tiež navrhol, aby mestá a obce dostávali z eurofondov viac. „Minimálne 35 – 40 percent z celkovej alokácie pre SR na programové obdobie 2014 – 2020 s výnimkou veľkej infraštruktúry,“ spresnil. Primátor Hlohovca Peter Dvoran mienil, že projekty pre eurofondy by sa mali vypisovať adresnejšie, podľa požiadaviek obcí a miest. „V Hlohovci napríklad rezonuje doprava. Potrebujeme nový most za približne 5 až 6 miliónov eur, na čo mesto nemá. Podobne sú na tom aj Piešťany či Sereď.“

Jozef Ondrejka, primátor Malaciek, upozornil, že štát si často kladie nezmyselné podmienky. Napríklad, že niektoré zmluvy týkajúce sa europrojektov musia byť nevypovedateľné. „No keď sa má takýto projekt realizovať na pozemkoch štátnej inštitúcie, tá sa bráni, že nemôže uzatvárať neodvolateľné zmluvy,“ uviedol Ondrejka.

Čerpáme málo

Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny priznal, že v rokoch 2007 až 2013 sa stihlo vyčerpať z eurofondov len 5,5 miliardy eur. „Ostáva nám vyčerpať 6 miliárd eur.“ Vážny tiež naznačil, že okrem zložitej dokumentácie je v prípade eurofondov veľkým problémom nevyplácanie faktúr. Stavebné spoločnosti, ktoré vyhrávajú zákazky hradené z eurofondov, si neraz najímajú subdodávateľov, menšie firmy a živnostníkov. Veľká firma „zhrabne“ peniaze, no živnostníkom odmieta za práce a materiál zaplatiť. Malé spoločnosti to privádza do krachu a ohrozuje to aj obce.

Obce na hrane

Príkladom je dedina Mojzesovo. Obec chcela za približne 250–tisíc eur revitalizovať námestie, 95 percent z investície malo ísť z nenávratného finančného príspevku. Aj v tomto prípade prestala veľká firma vyplácať faktúry subdodávateľom. Obci hrozila pohroma. Centrum zostalo rozkopané. Obec tlačil termín, do ktorého bolo treba stihnúť stavbu, inak by prišla o nenávratný finančný príspevok a musela by to celé uhradiť z obecných prostriedkov.

„Keby to padlo, museli by sme to hradiť zo svojho. Obec bola zadlžená a pravdepodobne by sme skončili v nútenej správe. Obec by sa už nikam nepohla,“ naznačil starosta Jozef Čunderlík. Musel vyhlásiť novú súťaž na dodávateľa, prejsť opätovne cez všetky vybavovačky, no nakoniec to aj vďaka pomoci Nitrianskeho samosprávneho kraja stihol. Obec o dotáciu neprišla, námestie je hotové.

Zefektívniť čerpanie eurofondov by podľa Čunderlíka mohla zmena v zákone. Mala by sa zaviesť podmienka, že do súťaže sa môžu prihlásiť iba také firmy, ktoré majú kapacity na realizáciu, majú dostatok zamestnancov a subdodávateľsky budú riešiť iba menšie práce.