Malacky.sk: Úvodná stránka

Po dvoch týždňoch fungovania chránenej dielne pre ľudí s zdravotným posthnutím a stredným a ťažkým mentálnym postihnutím v inkubátore v Malackách jej zakladatelia (nezisková organizácia Vstúpte, n. o.) v piatok 16. 3. pripravili oficiálne otvorenie a oslavu ako sa na prvé zariadenie tohto druhu v celom malackom okrese naozaj patrí. Hostiteľmi boli samozrejme okrem odborného personálu aj zamestnanci dielne.

Pozvanie do príjemných priestorov s tvorivým duchom prijali rodičia zamestnancov, vedenie a členovia Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutým Svitanie, zástupcovia Domu Svitania v Jakubove, ale aj primátor mesta Jozef Ondrejka, ktorý takisto patrí k fanúšikom a podporovateľom myšlienok a skutkov v záujme pomoci slabším. Veľa sa jedlo, pilo a debatovalo, no až po oficialitách a slávnostnom prestrihnutí pásky, ku ktorému riaditeľka Vstúpte, n. o., Martina Ambrušová po príhovore vyzvala „dvoch pánov s veľkým srdcom“ - primátora mesta Jozefa Ondrejku a predsedu správnej rady Vstúpte, n. o., Jozefa Huška.

A potom hovorili mnohí. „Inkubátor sme stavali s myšlienkou pomáhať novým podnikateľom. Vtedy som netušil, že poslúži aj na takýto ušľachtilý účel. Je to skvelá myšlienka a ja vám prajem všetko najlepšie a nech sa vám tu darí,“ prihovoril sa všetkým primátor. Predsedníčka ZPMP Svitanie Iveta Hlavenková prisľúbila pomoc v propagácii a hľadaní odbytísk a riaditeľka Domu Svitania Stefani Nováková okrem blahoželaní zaželala všetkým veľa síl, pretože nastúpili na úžasnú cestu, ktorá však nebude ľahká. Viacerých dojalo úprimné rozprávanie čestnej predsedníčky ZPMP Svitanie pani Elišky Klenovej, ktorá sa podelila s citmi rodičov „detí“, ktoré sa zamestnajú a narastie ich osobnosť, sebavedomie a zodpovednosť. „Je krásne, keď sa ako rodina chystáme na koncert, my povieme synovi, že ho pozývame a on nám to chce vrátiť aspoň pozvaním na džús!“

Túto skúsenosť potvrdili aj niektorí rodičia zamestnancov dielne, napr. pani Mária Možná. „Naša Danka je taká natešená, že sa to nedá ani vypovedať. Stále hovorí o práci a teší sa, že si našetrí na dovolenku v Taliansku. Veľmi ju to zmenilo.“ Pani Mária Mináriková má v dielni zamestnaného syna Ronalda a tiež sa z toho teší: „Syn osobnostne veľmi narástol. Cíti sa dospelý, zodpovedný... Predtým som ho ráno musela ťahať z postele, teraz do práce vstáva prvý a sľúbil, že keď pôjdeme na koncert, lístky zatiahne on,“ smeje sa príjemná pani.

Na atmosfére v chránenej dielni bolo cítiť, že dať prácu ľuďom, ktorých sa mnohí zamestnať boja, je oveľa viac ako akákoľvek sociálna dávka. Prijatie ľudí s mentálnym postihnutím a  pocit užitočnosti, ktorý si teraz užívajú, nevyváži nijaký deklarovaný dobrý úmysel pomoci. Tento počin hovorí sám za seba a dáva výchovnú lekciu celému nášmu zvyšku zdravej populácie. Želáme chránenej dielni veľa vytrvalosti, dobrých nápadov a odbytísk ich produktov!

Text, foto: T. Búbelová