Malacky.sk: Úvodná stránka

Nie je ťažké predstaviť si detské oči pri pohľade na akúkoľvek hračku. Pre veľkých možno už všedné, pre malých magické – také sú všetky tie rôznorodé vecičky, ktoré detstvom sprevádzali každého z nás. Napriek dobe všemožných technológií tu tradičné hračky zostávajú. Bábiky či autíčka, stavebnice, skladačky aj plyšoví miláčikovia sú už po niekoľko generácií neodmysliteľným inventárom detských izieb. V jedných prebýva množstvo hračiek, neraz drahých a honosných, v ďalších je všetkého akurát. No sú aj miesta, kde nielenže chýbajú samotné detské izbičky či kútiky na hranie, ale hrať sa ani poriadne nie je s čím.

Centrum voľného času v Malackách v spolupráci so Slovenským zväzom telesne postihnutých - Okresným centrom Malacky a Klubom zdravotne postihnutých detí a mládeže Malacky usporiadali tradičnú zbierku pod názvom Hračky pre Ježiška. Na výzvu reagovali stovky ľudí nielen z Malaciek. Priestory centra zaplnilo nespočetné množstvo škatúľ a tašiek plných hračiek. „Máme pripravený zoznam rodín, kde majú buď hendikepované deti alebo sociálne problémy,“ priblížila Zuzana Lednárová z CVČ s tým, že deti dostanú hračky takpovediac „na telo“ – podľa veku aj pohlavia.

Dobrovoľníčky zabalili roztriedené hračky do veľkých ozdobných vriec s mašľami, v ktorých poputujú za svojimi novými malými majiteľmi. „Všetkým srdečne ďakujeme a verte, že sa detičky takémuto Ježiškovi potešia. Darcom i obdarovaným prajeme šťastné a radostné Vianoce,“ dopĺňajú sa navzájom Viera Janečková a Mária Trenčíková za spoluorganizátorov. Riaditeľka CVČ Alžbeta Šurinová pripomína, že zbierku začalo pred niekoľkými rokmi organizovať ako prvé Združenie zdravotne postihnutých Viktória a pekná tradícia nielenže pokračuje, ale z roka na rok pribúda štedrých darcov.

Asi najviac darčekov pod stromčekom predstavujú práve hračky - Vianoce predsa patria deťom. Aj tento rok mnohé z nich vyslovili svoje priania a adresovali tajné sníčky a vyznania tam, kde veria v zázraky. Vďaka dobrým ľuďom sa tak splnia aj deťom, s ktorými sa osud nemazná.

Text a foto: I. Sochorová