Malacky.sk: Úvodná stránka

Zdroj: Plus 7 dní, Strana: 8, Autor: ĽUDMILA LACKOVÁ, Dátum: 23.01.2013

Prezidentovo alibi
Hlavu štátu pripravili o dôveryhodnosť jeho vlastní ľudia
Má prezident Ivan Gašparovič alibi na čas smrti Michala Bobáka alebo nemá? Túto otázku neriešia ľudia v autobusoch a krčmách len preto, lebo ktosi pospájal dávno zverejnené informácie. To by však na takýto veľký humbug nestačilo. Kauzu vrhajúcu tieň priamo na prezidenta spravil zo špekulácií až prezidentov hovorca. Marek Trubač najprv tvrdil, že Gašparovič nemohol svojho kamaráta Bobáka zastreliť, lebo bol v uvedenom čase na dovolenke v Chorvátsku, neskôr zase, že bol na futbalovom zápase v Bratislave. Jedno i druhé sa ukázalo ako lož.

Traja kamaráti:
„Michal Bobák je mŕtvy. Nešťastnou náhodou ho zastrelili v priestoroch vojenských lesov na Lešti. V čase streľby bola na mieste aj istá vysokopostavená osoba, ale k vine sa hlási generálny riaditeľ Drozd,“ zhruba takto znel telefonát do našej redakcie v nedeľu druhého augusta 2009 doobeda, teda len pár hodín po oficiálne udanom čase tragédie. Oznamovateľ tejto správy si vybral práve náš týždenník zrejme preto, lebo v našich článkoch o hospodárení vo Vojenských lesoch a majetkoch SR sme spomínali nielen generálneho riaditeľa Štefana Drozda, ale aj teraz už nebohého Michala Bobáka.

V prípade Drozda sme upozorňovali na to, že sa mu ako jednému z mála podarilo udržať si lukratívnu stoličku aj po zmene vlády z Dzurindovej na Ficovu, a to napriek mimoriadne nepriaznivým zisteniam Najvyššieho kontrolného úradu. Kontrolóri vo svojej správe konštatovali, že vo Vojenských lesoch došlo k mnohým porušeniam zákona, že fakturácia platieb pre istú súkromnú firmu sa vôbec nedá skontrolovať, že miliónové sumy boli vyplatené doslova bezdôvodne. V kuloároch sa hovorilo, že post generálneho riaditeľa zabetónoval Drozdovi prezident republiky. Gašparovič, známy ako náruživý poľovník, vraj s veľkou obľubou trávil voľný čas na Lešti. Tamojšie lesy sú plné nádhernej zveri a vďaka tomu, že ide o vojenské územie, na ktorom sa rozhodne netreba obávať náhodných svedkov, mohol dať bokom protokol a oddychovať naozaj uvoľnene.

O tom, čo všetko robil Drozd pre to, aby sa pre prezidenta stali vojenské lesy poľovníckym rajom, sa medzi lesníkmi rozprávali celé legendy. Na Kamennom vrchu vraj dal postaviť luxusný zrub a hneď vedľa neho vybudovať umelé jazierko. Z obory v Malackách dal na Lešť previezť trofejného muflonieho samca len preto, aby ho pán prezident mohol skoliť. „Že sem chodí pán prezident často, s tým rozhodne nesúhlasím. Príde raz za čas. Objaví sa tak raz za tri mesiace a poskytujeme mu absolútne štandardné služby,“ tvrdil nám v roku 2007 Drozd. Prevoz muflóna sa podľa neho uskutočnil s úmyslom premiešať krv zveri na Lešti, vzápätí však priznal, že ide o deväťročného muflonieho dedka určeného na odstrel... Aby nás Drozd presvedčil, že v čerstvo postavenom zrube na Kamennom vrchu nečaká poľovníkov žiadny luxus, povolil nám vstup do vojenského priestoru Lešť. Sprievodcu nám na Drozdov pokyn robil poľovnícky strážca Michal Bobák, ktorý sa v tomto poľovnom revíri osobne zúčastňoval na všetkých poľovačkách ministrov, veľvyslancov a ďalších významných hostí. Celkom nečakane sme tak mali možnosť porozprávať sa s človekom, ktorý sa za socializmu živil ako pracovník neslávne známej Štátnej bezpečnosti, aby sa napokon vďaka práci vo Vojenských lesoch stal tento bývalý eštebák kamarátom prezidenta Slovenskej republiky.

Falošný vinník?
Podľa oficiálnej verzie potvrdenej už aj právoplatným rozhodnutím súdu zahynul päťdesiatdeväťročný Michal Bobák nešťastnou náhodou na strelnici na Kamennom vrchu pri zastreľovaní novej guľovnice. Ranu dostal priamo do hrude, mŕtvy bol okamžite. Okresný súd vo Zvolene sa na prvom a jedinom pojednávaní v tejto veci rozhodol za jeho smrť potrestať bývalého generálneho riaditeľa Vojenských lesov podmienečným trestom. Štefan Drozd vtedy povedal: „Boli sme tam dvaja. On zomrel, ja som zostal nažive. Je mi to nekonečne ľúto.“
Drozdovo priznanie ostalo pre mnohých poľovníkov, obzvlášť pre tých, ktorí ho osobne poznali, ťažko uveriteľné. Ani výsledky vyšetrovania, podľa ktorých trasologické stopy vylúčili prítomnosť tretej osoby na mieste činu, reči o Drozdovi ako o falošnom vinníkovi nezastavili.

„Predstavte si, že ste sa na strelnicu vybrali dvaja. Nikto iný, len vy a ešte jeden človek. Ste tam spolu, dlhoroční kamaráti, čiže určite sa spolu rozprávate. Vy vystrelíte a v tej chvíli zistíte, že ten druhý je presne v cieľovej rovine vašej guľky?! Veď je to absurdné. Drozd nie je človek, ktorý robí také vážne chyby. Aby vystrelil a nevedel, kde sa nachádza jediný človek, ktorý s ním šiel do lesa. Skôr sme náchylní uveriť, že spolu s Drozdom a nebohým Bobákom bol vtedy na Lešti ešte niekto iný,“ počúvali sme od zasvätených.

Pre neutíchajúce podozrenie, že Drozd zobral na seba vinu kohosi iného, sme sa krátko po tragédii pokúšali zistiť, kde sa Drozd v spomínanom čase skutočne pohyboval. Požiadali sme preto Vojenské lesy o prehľad jázd služobného auta, ktoré mal Drozd k dispozícii. Vojenské lesy nám tieto, na prvý pohľad neškodné a určite nie tajné informácie odmietli poskytnúť. Oslovili sme tiež viacerých odborníkov na trestné právo a pýtali sme sa, akú šancu má polícia odhaliť pravého vinníka, ak sa jej namiesto neho ako páchateľ sám ktosi núka. Advokát Jozef Švarc nám povedal: „Ak niekto prizná spáchanie trestného činu a prvotné dôkazy verifikujú jeho verziu, je o to ťažšie preukazovať podozrenie, že to spáchal niekto iný. Tu už je na rozhodnutí vyšetrovateľa, aké dôkazy a v akom rozsahu vykoná. A v neposlednom rade záleží aj na tom, či je vyšetrovateľ silnou osobnosťou.“

Ako sme sa pred pol druha rokom dozvedeli, podozreniami o prítomnosti akejsi vysokopostavenej osoby pri Bobákovej smrti sa nezaoberala iba naša redakcia, ale aj Slovenská informačná služba. Jej pracovníci sa údajne dopracovali k zisteniu, že dotyčná osoba sa vo vojenskom priestore Lešť, priamo na Kamennom vrchu, nachádzala deň pred Bobákovým zastrelením, teda v sobotu. V oficiálne udanom čase nešťastia tam už nebola. Či ide o relevantnú informáciu, alebo len o akúsi mediálnu hru, stopercentne preveriť nemožno. SIS svoju činnosť nekomentuje.

Samé klamstvá
Sériu článkov o generálnom riaditeľovi Vojenských lesov a majetkov Štefanovi Drozdovi sme uzavreli konštatovaním, že aj keby tento muž niekedy v budúcnosti potvrdil reči o svojej nevine, na onoho vysokopostaveného človeka by aj tak nikto nikdy nemohol ukázať prstom ako na páchateľa. Vyslovenie akéhokoľvek mena v tejto súvislosti znamená vystaviť sa nepríjemnostiam, pretože navždy už bude platiť to, čo o tejto tragickej udalosti vyriekol súd. Ako je teda možné, že sa zrazu priamo na stránkach novín, v televízii rozoberá kauza prezidentovho alibi? Legitimitu otázke, či Ivan Gašparovič môže byť oným vysokopostaveným človekom údajne prítomným pri smrti Michala Bobáka, dali prezidentovi muži. Podarilo sa im to v reakcii na blog Juraja Poláčka kritizujúceho prezidenta nie práve vyberaným spôsobom. To oni natvrdo a verejne označili blogerove náznaky a posmešky pomiešané s faktmi za osočenie prezidenta z Bobákovej smrti. Od tej chvíle už neboli vedľa seba položené slová Gašparovič a zabitie tabu.

Prezidentov hovorca k tomu iniciatívne pridal alibi, ktoré sa ukázalo ako falošné. Po odhalení chyby o Gašparovičovej dovolenke v Chorvátsku, ktorá sa medzičasom nespochybniteľne skončila, si Trubač trúfol ponúknuť falošné alibi aj druhýkrát. Tentoraz o Gašparovičovi na futbale, ktorý sa nekonal. Následne Úrad na ochranu ústavných činiteľov odmietol zverejniť pohyb prezidentovej ochranky počas prvého augustového víkendu v roku 2009, odvolávajúc sa na utajované skutočnosti, hoci inak sa program prezidenta bežne zverejňuje. Darmo Gašparovič v živom televíznom vysielaní zahováral, že „pokiaľ ide o tento deň, keď sú určité pochybnosti, ja dvihnem obidve ruky za to, aby informácia o mojom pohybe v tento deň bola zverejnená“. Ministerstvo vnútra len odkázalo, že hľadá zákonné možnosti, čo s prianím hlavy štátu môže urobiť. Prezidentovo renomé bolo hlboko podkopané a akékoľvek ďalšie vysvetľovanie, kde bol a čo v tom čase robil, zostáva absolútne nedôveryhodné.

Strelec sa lúčil, prezident nie
Zvláštne je, že rodina zosnulého Bobáka akoby verejne prejavila postoj k obom mužom dnes spájaným s tragickou udalosťou už na jeho pohrebe piateho augusta 2009. V smútočnej reči sa zastrelený muž ústami svojej rodiny okrem príbuzných lúčil menovite iba s dvomi ľuďmi. S generálnym riaditeľom Vojenských lesov Štefanom Drozdom a prezidentom Ivanom Gašparovičom. Drozd si tieto slová vypočul osobne, pretože našiel dosť morálnej sily, aby prišiel na pohreb kamaráta, ktorého podľa vlastných slov sám pripravil o život. Na rozdiel od neho Ivan Gašparovič sa s dlhoročným priateľom rozlúčiť na pohreb neprišiel.

Trubačove „argumenty“
Trubačova prvá verzia: Prezident bol v čase tragédie preukázateľne na dovolenke v Chorvátsku. Vyvrátená: Samotným Trubačom, ktorý 4. augusta 2009 povedal: „Pán prezident bol na dovolenke necelé dva týždne, vrátil sa minulý piatok.“ Piatok bolo 31. júla, tragédiu oznámili 2. augusta. Trubačova druhá verzia: Prezident prišiel v neskorých nočných hodinách v piatok. V sobotu bol na futbale v Bratislave a v nedeľu ráno sa doma v Limbachu od ochrankárov dozvedel o zastrelení Bobáka. Vyvrátená: V sobotu 1. augusta sa v Bratislave žiaden futbal nehral. Trubačova tretia verzia: S odôvodnením, že mal „zlú informáciu“, upravil hovorca druhú verziu tak, že prezident bol na futbale v nedeľu. Trubačov záver: „Prezident nepotrebuje žiadne alibi. Ďalej sa tým nezaoberáme.“ Trubačovo vysvetlenie predchádzajúcich verzií: „Bol to obyčajný ľudský omyl, aký urobil aj pán Čentéš. Jemu ste ho uznali a mne ho neuznáte.“ Gašparovičovo vysvetlenie Čentéšovho omylu: „To pochybenie je pre mňa skutočne nie ľudským omylom, ale to bolo veľmi premyslené.“ 

Pohon na blogera
Po obžalobe od opozície a protestoch občanov sa tretí front Gašparovičovho boja s verejnou mienkou rozpútal na blogerskom ihrisku. Juraj Poláček tvorivo „premostil“ naše články o poľovníckej tragédii, na čo prezidentská kancelária reagovala trestným oznámením. „Ide o nehorázne ohováranie, lož a výmysly poškodzujúce česť a meno prezidenta,“ vyhlásil Gašparovičov hovorca Trubač. Poláček sa nám k prípadu odmietol vyjadriť. „Bohužiaľ, nesmiem sa vyjadrovať, keďže som všetko vysvetlil v tlačovom vyhlásení,“ napísal nám. V spomenutom vyhlásení uviedol, že „celý článok je len o rôznych podivných a náhodných zhodách, ktoré však žiadneho človeka nemôžu privádzať na iné myšlienky ako tie, že Ivan Gašparovič v čase tragického úmrtia nebol v objekte Lešť prítomný, a preto s uvedenou udalosťou nemá nič spoločné“.

Keďže trestné oznámenie prezidentskej kancelárie bolo na neznámeho páchateľa, blogera Juraja Poláčka musí najprv „vypátrať“ polícia. „Policajti prídu za prevádzkovateľom konkrétnej služby so žiadosťou o spoluprácu a prevádzkovateľ je povinný poskytnúť všetky údaje, ktoré má dostupné - teda IP adresy, registračné údaje, ktoré však môžu byť pravdivé a nemusia. Polícia sa potom obráti na operátorov, aby jej stotožnili získanú IP adresu s konkrétnym počítačom,“ vysvetľuje Marcela Hlavatá, produktová riaditeľka spoločnosti Centrum Holdings. Čisto teoreticky by sa bloger mohol vyhnúť identifikácii v prípade, že by použil zahraničný server a anonymné IP adresy, vo veľkej väčšine prípadov je však polícia úspešná. V prípade dokázania trestného činu ohovárania mu hrozí jeden až päť rokov za mrežami. Vyšetrovatelia mu však musia preukázať úmysel - teda, že vedel, že nehovorí pravdu, a napriek tomu to za pravdu vydával. (mh)