Malacky.sk: Úvodná stránka

Slovensko si v týchto dňoch pripomína 70. výročie Slovenského národného povstania. V Malackách si výročie uctíme v stredu 27. 8. o 15.00 h kladením vencov k Pamätníku SNP. Na slávnosti sa zúčastnia vrcholní predstavitelia mesta, zástupcovia Dopravného krídla gen. M. R. Štefánika v Kuchyni, Záchrannej brigády HaZZ a Okresného riaditeľstva HaZZ v Malackách a Obvodného úradu úrad v Malackách.

Okrem nich pozvanie na oslavu prijali funkcionári Zväzu vyslúžilých vojakov, Dobrovoľného hasičského zboru v Malackách a členovia vedenia politických strán pôsobiacich v meste a regióne. Slávnostný prejav prednesie poslanec mestského zastupiteľstva Anton Pašteka. Kladením vencov si pripomenieme význam tejto dejinnej udalosti v histórii našej krajiny.

-red-; Foto: archív

                                    Prejav k 70. výročiu Slovenského národného povstania


Vážení prítomní, v piatok 29.augusta uplynie už 70 rokov od chvíle, keď podplukovník Golián vydal vojenským posádkam v mene  povstaleckého Vojenského ústredia dohovorené heslo „Začnite s vysťahovaním !“Bol to rozkaz na ozbrojený odpor proti okupantom. Na druhý deň, 30. augusta v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici prečítali proklamáciu o vyhlásení povstania.

Ozbrojenému protifašistickému odboju slovenského ľudu roku 1944 predchádzala rozsiahla a dôkladná politická, organizačná a hospodárska i vojenská príprava.  Hlavnú úlohu v nej zohrávali protifašistické sily, ktoré pracovali v ilegalite. Nedá sa nespomenúť niektoré z mien, ktoré v tejto historickej etape slovenských dejín zohrali nemalú úlohu, ako dr. Jozef Letrich, Ján Ursíny, dr. Matej Josko, Karol Šmidke, dr. Gustáv Husák, či Ladislav Novomeský. Na príprave povstania sa podielali aj niektorí vysokí predstavitelia vtedajšieho štátu. Výsledkom spoločného úsilia bol vznik ilegálnej Slovenskej národnej rady v septembri 1943 a napokon podpísanie známej Vianočnej dohody – programového dokumentu národnooslobodzovacieho protifašistického boja na Slovensku. Koncepciu SNP podľa politických smerníc SNR vypracovalo Vojenské ústredie SNP, orgán pre prípravu SNP. Vôbec nie je náhodný fakt, že Vojenské ústredie sídlilo v Banskej Bystrici,  čo umožňovalo využívať všetky dostupné prostriedky a pod predstieranými zámienkami sústreďovať na stredné Slovensko vojenské jednotky, zbrane a muníciu, potraviny, zdravotnícky materiál, vytvárať zásoby rôzneho druhu. V pláne sa prirodzene rátalo i s horským terénom, ktorý vytváral vhodné zemepisné podmienky na úspešný boj a na masový rozvoj partizánskeho hnutia. A napokon aj na koncepciu obrany v strategickom trojuholníku : Brezno – Banská Bystrica – Zvolen.
       
Armáda svojou početnosťou a výzbrojou sa stala v prvých dňoch povstania rozhodujúcou silou.  K dispozícii bolo 60 000 vojakov povstaleckej armády. Do povstaleckých ozbrojených síl sa postupne zapájali četníci, finančná stráž, ako aj prostí občania, ktorí vytvárali ozbrojené milície, ktorých bolo spolu do povstania nakoniec zapojených asi 40 000 bojovníkov. V partizánskych oddieloch bojovali nakoniec príslušníci vyše 30 národov v počte asi 20 000 partizánov, z toho 11 700 Slovákov. Z toho priamo na povstaleckom území 12 000 partizánov a ostatní  v nemeckom tyle . Pomoc SNP prichádzala i zo zahraničia, hlavne z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Na bojiskách povstania bojovali Rusi, Ukrajinci, Česi, Maďari, Francúzi, Nemci i príslušníci ďalších národov.

Slovenské národné povstanie malo svoju históriu. Nebolo pučom generálov, či plukovníkov, ako sa to snažia dokázať niektorí historici, ale ľudovým povstaním. Zákonodárnu a výkonnú moc na celom povstaleckom území vykonávala Slovenská národná rada. Táto svoju moc delegovala na nižšie miestne a okresné národné výbory, kde pôsobili tak ako v SNR príslušníci viacerých demokratických síl, či už to boli komunisti, či sociálni demokrati, príslušníci formujúcej sa Demokratickej strany, alebo ich sympatizanti, ktorým osud povojnového Slovenska ležal na srdci. O tom, že povstanie nebolo jednostranne politicky orientované svedčia i úvodné slová prvého verejného aktu SNR, vyhlásenia Deklarácie, ktoré znejú: „ Všetky demokratické a pokrokové zložky a smery slovenského národa, ....“. Pri tejto príležitosti si treba spomenúť i ďalší odsek tohto dokumentu, ktorý by si mali vypočuť najmä tí, ktorí stále nevedia nájsť miesto tejto historickej udalosti v našich dejinách. Sú to tieto slová: „Dnešným dňom sa slovenský národ manifestačne pripojuje k spojeneckým národom ktoré svojím bojom a veľkými obeťami zabezpečujú slobodný a demokratický život národom celého sveta, a tak i nášmu malému národu. Všetkými silami chceme prispieť k rýchlemu skončeniu tohto zápasu za slobodu „.

Aj keď nadšenie a elán povstalcov bolo veľké, odolať nemeckej presile, kde bojovalo 6 až 8 dobre vyzbrojených nemeckých divízií, nebolo možné, a tak 27. októbra nemecké vojská obsadili srdce Povstania Banskú Bystricu.. Povstanie bolo zatlačené do hôr, kde v ťažkých podmienkach pokračovali povstalci v boji proti nemeckým okupantom až do príchodu Červenej armády. Fašisti stihli vypáliť 60 obcí a osád úplne a 142 čiastočne. Tridsaťtisíc ľudí odvliekli do koncentračných a zajateckých táborov. Mnohí z nich zahynuli, medzi nimi i obaja vojenskí velitelia SNP generáli Ján Golián a Rudolf Viest. za neznámych okolností. Bojové operácie spojené s povstaním si na povstaleckej strane vyžiadali 20 000 obetí, vrátane obetí z radov civilného obyvateľstva..

Vážení prítomní, pri spätnom pohľade na túto historickú udalosť v novodobej histórii Slovenska mi nedá nespomenúť slová Ladislava Novomeského pri hodnotení SNP. Jeho slová boli „ Neboli sme proti slovenskému štátu ako svojprávnej domovine slovenského národa. Dostali sme sa s ním do sporov, dokonca ozbrojených sporov, pretože nebol svojprávny, bol od počiatku výplodom nacistickej špekulácie a tomuto svojmu pôvodu chcel byť poplatný až do konca. Boli sme proti slovenskému štátu, aký bol, nie pretože bol. Povstanie malo i má kritikov tvrdiacich, že bolo celkom zbytočné. SNP je však východiskom pre nové obdobie v našej histórii a naša blízka i vzdialenejšia budúcnosť bude nadväzovať vo svojom počínaní na jeho myšlienky i na jeho skúsenosti, dobré i zlé.“ Toľko slová Ladislava Novomeského.

Treba len ľutovať, že demokratické princípy SNP dôsledne nerešpektovali aj v povojnových rokoch. Možno spomenúť nenaplnenie Košického vládneho programu, obmedzovanie politického vplyvu Demokratickej strany, alebo prepúšťanie dôstojníkov, ktorí sa zúčastnili Povstania. Koncentrácia moci viedla aj k procesom v 50 - rokoch, ktorých obeťami sa stali aj priami príslušníci SNP.

Účastníci povstania napriek týmto skutočnostiam však väčšinou stáli v prvých radoch budovateľov priemyslu a poľnohospodárstva v povojnových rokoch, zaslúžili sa o rozvoj vedy a kultúry, podieľali sa na zvyšovaní životnej úrovne obyvateľov Slovenska. Mnohí sa však týchto povojnových rokov nedožili a odpočívajú svoj večný spánok na miestach bojísk SNP.

Aj keď uplynulo od pamätných dní 70 rokov a povstanie vojensky prehralo, do histórie slovenského národa sa úspešne zapísalo tým
-    že bolo príspevkom Slovákov k zápasu protihitlerovskej koalície. Postavilo náš národ do jedného radu s ostatnými  národmi, ktoré otvorene vystúpili proti Hitlerovmu barbarstvu – fašizmu
-    že v ňom veľká časť národa prejavila svoje demokratické zmýšľanie. Odmietla cudzí diktát, cudziu nadvládu a to nielen slovami, ale aj činom. Preto patrí SNP medzi najväčšie naše tradície.
-    ako aj tým, že bola  počas SNP vytvorená Slovenskej národná rada a Zbor povereníkov, národné výbory čo vyjadrovalo už vtedy túžbu nášho národa po zvýraznení svojho postavenia medzi slobodnými národmi Európy.
   
Vážené zhromaždenie, Slovensko spojené so Slovenským národným povstaním patrí do demokratickej Európy tak, ako samotné povstanie bolo a je hrdou súčasťou našich slovenských novodobých dejín. Preto treba vzdať vďaku všetkým tým účastníkom tohto historického aktu, ktorí sú ešte medzi nami, ako aj uctiť si pamiatku všetkých tých, ktorí položili svoje životy v čase SNP, alebo už nemajú tú možnosť si spolu s nami pripomenúť toto, 70. výročie SNP. Nech demokratické myšlienky povstania navždy prispievajú k rozvoju našej vlasti, Slovenskej republiky!