Malacky.sk: Úvodná stránka

Trh podchytili pevne

Rakúske firmy kúpili na Slovensku stavebné kapacity, výrobne materiálov i ťažobné práva

Zdroj: Trend, Strana: 22,23, Servis: Priloha TREND Focus Rakusko, Dátum: 20.03.2014, Autor: Katarína Šebejová

V slovenskom stavebníctve majú Rakúšania silné zastúpenie. Dokonca aj tradičné. Veď niektorí hráči sa po roku 1990 len vrátili. Napríklad Pittel+Brausewetter piše svoju históriu od sedemdesiatych rokov 19. storočia. V Bratislave, kde mala firma hlavné sídlo, vtedy postavila modernú kanalizačnú sieť. Pokračovala vo Viedni a v ďalších vyše sto mestách bývalého Rakúsko-Uhorska. Po vzniku prvej ČSR budovala na Slovensku fabriky i cesty. A hrdá je na bratislavský Manderlák, piešťanský kolonádny most či kúpalisko Eva. Keď jej v štyroch krajinách Európy dal komunistický režim červenú, zostala iba v Rakúsku. Po páde železnej opony získala bratislavskú firmu Technické služby, robí obaľované zmesi a rekonštruuje komunikácie v hlavnom meste.

Lídri v technológiách

Strabag sa medzi rakúskymi stavbármi vyníma cez konsolidovaný obrat, ktorý za rok 2012 narátal na vyše 14 miliárd eur. Históriu píše koncern Strabag od 19. storočia a novodobé dejiny od roku 2000, keď prebral meno nemeckej dcérskej firmy a spojil ju na všetkých trhoch s rakúskou Ilbau. V slovenskom stavebníctve jednoznačne kraľuje, keď spočíta obrat za dve dcérske firmy. Jedna robí cestné stavby a nesie jeho meno. Úspešnejšiemu ZIPP nechal vlastnú identitu. Cez tieto bývalé Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie získal v roku 2004 významné kapacity v pozemnom staviteľstve a výrobne betónových prvkov. V tom čase kúpil aj regionálne firmy na výstavbu ciest i ťažobné kapacity.

Slovasfalt, lídra vo výrobe obaľovaných zmesí, predvlani premenoval na Slovakia asfalt a v polovici minulého roka jeho výrobne zastrešil bratislavským Strabagom, pod ktorým už vtedy mal šesť betonární. Desiatka lomov má administratívne sídlo vo zvolenskej KSR-Kameňolomy. Koncern Strabag má dnes na Slovensku viacero spoločností aj na realitný biznis či správu budov.

ZIPP k jeho obratu významne prispieva. V ostatnom čase staval terminál na bratislavskom letisku, dostavoval atómovú elektráreň v Mochovciach i nové haly pre bratislavský Volkswagen. Teraz rekonštruuje dve čistiarne odpadových vôd v Bratislave. Sesterský Strabag stavia časť rýchlostnej cesty R2 a v konzorciách viaceré diaľničné úseky.

Vynálezy Arthura Porra spôsobili začiatkom minulého storočia prelom v betonárstve. Koncern od svojho vzniku v roku 1869 kótuje akcie na viedenskej burze a svoj názov si zjednodušil na Porr len minulý rok. Aj na slovenskom trhu, pričom spojil tri významné dcérske firmy pod jeden subjekt. Neprenikal cez akvizície ako Strabag, ale stavby manažoval a kapacity najímal podľa potreby.

Porr v konzorciu so ZIPP staval komplex Eurovea na dunajskom nábreží pre Ballymore Properties. Predtým uspel aj ako generálny dodávateľ pre budovu Slovenskej sporiteľne v Bratislave či paroplynovú elektráreň v Malženiciach (teraz je však zatvorená) pre E.ON. Podieľa sa na modernizácii železníc ako člen združenia ŽSR – Beluša.

Eduard Klinger mal zámočníctvo, ale potenciál videl v plaste. Prvý získal v Rakúsku licenciu na výrobu plastových okien a firma Internorm ich robí od 70. rokov minulého storočia.

Okná a dvere vyrába aj z hliníka a medzinárodnú sieť má vyčlenenú pod IFN-Holding, do ktorého patrí aj HSF v Malackách.

Nebol to len úspech

Kríza sa ani rakúskym stavbárom nevyhla a väčšinou ich tržby na Slovensku klesli. Kým Strabag a Porr spájaním optimalizovali, ďalší veľký rakúsky koncern, zhruba o sto rokov mladší Alpine Bau, vyhlásil vlani v lete konkurz. Neporozumel si s bankami pri reorganizácii splátok dlhu vo výške 2,6 miliardy eur.

Len o miliardu vyššie boli v roku 2011 jeho konsolidované tržby. Tesne pred krachom sa ešte snažil získať financovanie cez emisiu dlhopisov, už ako 100-percentná dcéra španielskej skupiny FCC (Fomentode Construcciones y Contratas), ktorá firmu definitívne prebrala v roku 2012. Vtedy mala Alpine Slovakia bezmála dvadsať rokov. Koncern ju ovláda cez českú dcéru Alpine Bau a obe predáva.

Swielsky-Slovakia, dcéra koncernu Swietelsky Baugesellschaft, stavala cesty, cyklistické trasy, administratívne či logistické objekty a pred krízou za tieto výkony dosiahla tržby aj trojnásobné v porovnaní s predvlaňajšími, ktoré presiahli 5,6 milióna eur.

V stavebných materiáloch materiáloch nemožno opomenúť tehliarsky koncern Wienerberger. Svetový líder vo výrobe tehál, ktorý má 221 závodov v 30 krajinách, je jednotkou aj na slovenskom trhu, hoci z troch tunajších tehelní už jednu zatvoril. Aj Tondach Gleinstätten, v ktorom má tehliarsky kráľ už polovičný podiel, nové linky na pálenú strešnú krytinu v Nitrianskom Pravne zakonzervoval.

Na Slovensku len obchoduje, prevažne so škridlou z moderného závodu v maďarskej Békešskej Čabe. S výrobkami z betónu pod hlavičkou SemmelrockInternational sa koncernu na Slovensku darí o čosi lepšie. Jeho 100-percentná dcérska firma Semmelrock Stein&Design Dlažby robí od roku 2000 v Seredi betónové prvky. Bramac, výrobca betónovej strešnej krytiny pod Wienerberger už od roku 2011 nepatrí, ale prevádzka v Ivanke pri Nitre má materskú firmu v Rakúsku.

Skupina Lasselsberger v roku 2010 zatvorila michalovský závod Kerko na keramickú dlažbu a obklady. V Košickom kraji však ťaží perlit ako LB Minerals a pod hlavičkou banskoštiavnického Cemixu robí omietky.
Rakúsky podnikateľ Leier v novom tisícročí k hline a betónu pridal drevo, keď kúpil rakúskeho producenta drevoštiepkových tvaroviek Durisol – aj s bratislavským závodom.

Tehly z fabriky v Petrovanoch na východe Slovenska presadzuje ťažšie, novú tehelňu tu spustil už v kríze, v polovici roku 2009. Slovenské aktivity upratal do Leier Baustoffe SK v Bratislave, cez ktorú sprvu len predával. Z východného Slovenska distribuuje svoje výrobky aj Polyform z rakúskej skupiny Hirsch Servo, ktorý je na slovenskom trhu najväčším výrobcom izolácií na báze polystyrénu (EPS).

Hotovosť musí byť

Rodinné firmy veľmi dbajú na dobré meno, veď priezvisko majú spravidla v názve. Rodina nesie vyššie riziko aj v rozhodovaní, často podnik priamo riadi a topmanažér i vlastník býva jedna osoba. To platí aj pre SchmidIndustrie Holding, ktorý sa od pálenia vápna prepracoval na multivýrobcu stavebných materiálov.

Zakladateľ Alois Schmid peniaze na obnovu firmy po 2. svetovej vojne získal cez kontrakt so železiarňami Voest na predaj odpadu – vysokopecnej trosky. V rozvoji pokračoval jeho syn Friedrich, hovoria mu aj vápenný kráľ.
Držal sa jednoduchých zásad a zožal úspech. Peniaze sú podľa neho výrobným prostriedkom (tak ako nafta), ktorý vždy musí byť k dispozícii v dostatočnom množstve. A expandovať treba po etapách, nie míľovými krokmi.
Rodinný holding európskeho významu dnes riadi jeho syn Robert. Rozrástol sa na vyše 80 podnikov a v devätnástich krajinách zamestnáva okolo päťtisíc ľudí. Obrat za dvadsať rokov stúpol zo 132 miliónov eur na 1,3 miliardy.
Prosperuje tiež na Slovensku.

Maltové zmesi Baumit robí už 20 rokov blízko rohožníckej cementárne Holcim. V roku 2002 kúpil vápenky v Tisovci, Žiranoch a Margecanoch. Integroval ich pod Calmit a kapacity zvýšil cez moderné energeticky úsporné pece. V Bratislave vyrába vyrába EPS izolácie dcérska firma Austrotherm, obchodník Murexin predáva lepidlá a stavebnú chémiu, Tiwo špeciálne zmesi a Lorencic prenajíma stavebné stroje s náradím. Od vlani je už len Schmid Industrie spoločníkom vo firme Eurotalc, niekdajší VSK Minig, ktorá ťaží mastenec na Gemeri.

Na ťažbu kameniva a výrobu betónu na západnom Slovensku stavil Asamer holding, ktorý vedie štrkovne, kameňolomy a betonárne pod Alasom Slovakia. Viac než dve desaťročia vlastní aj Cemmac v Hornom Srní, jej skúsenosti prenáša do cementární v Líbyi.

Iná kultúra predaja i stavieb

Obchody pre domácich majstrov začal bauMax na Slovensku budovať už v roku 1994. Má ich 14 a v bratislavskom Lamači aj spoločnú centrálu pre SR a ČR. O slovenské zákazky bojujú aj prenajímatelia stavebných strojov Kuhn a Felbermayr. Predajcov nábytku reprezentuje Kika. S drevenými materiálmi obchoduje Jaf Holz. Drevo je v Rakúsku obľúbené, nízkoenergetické drevostavby propaguje aj na Slovensku. I kancelárie v „zelených“
budovách. Bratislava Busines Center 1 Plus postavil rakúsky developer CA Immo a Bischoff & Compagnons Property Networks kolaudoval Ecopoint v Košiciach. Na developerskom trhu pôsobia aj Erste Group Immorent Slovensko, Soravia Real Estate Developmen, Immofinanz Group či ISE.

Rakúske firmy v stavebníctve na Slovensku/Spoločnosť/Odvetie/Tržby spolu (tis. eur)/Zmena (%)/Pridaná hodnota (tis. eur)/Zmena (%)/Zisk po zdanení (tis. eu)/Priemerný počet pracovníkov 2012 2011 2012/11 2012 2011 2012/11 2012 2011 2012 2011

1. ZIPP Bratislava, s.r.o., Bratislava stavby budov 271 902 283 369 -4,0 28 874 30 885 -6,5 11 097 10 444 765 785

2. bauMax SR, s.r.o., Bratislava MO so staveb. materiálom 138 142 142 754 -3,2 19 890 17 015 16,9 1 132 -359 n 1 041

3. Strabag, s.r.o., Bratislava inžinierske stavby 133 545 175 115 -23,7 20 476 29 712 -31,1 14 848 4 796 536 581

4. Baumit, s.r.o., Bratislava výroba omietok 43 435 45 382 -4,3 13 818 15 408 -10,3 6 851 8 006 135 138

5. Alpine Slovakia, s.r.o., Bratislava inžinierske stavby 42 844 25 334 69,1 4 552 4 132 10,2 262 794 157 156

6. Jaf Holz Slovakia, s.r.o., Špačince VO so staveb. materiálom 34 948 32 334 8,1 4 517 4 385 3,0 461 610 n n

7. Kika Nábytok Slovensko, s.r.o., Bratislava MO so staveb. materiálom 32 509 29 374 10,7 4 182 4 493 -6,9 -818 451 n n

8. Cemmac, a.s., Horné Srnie výroba cementu 28 942 31 837 -9,1 8 234 10 043 -18,0 247 1 547 212 231

9. HSF, s.r.o., Malacky výroba okien a dverí 28 086 26 112 7,6 6 753 5 857 15,3 1 443 1 361 253 220

10. Slovakia asfalt, s.r.o., Bratislava 1 výroba asfaltových zmesí 23 277 36 576 -36,4 3 305 5 864 -43,6 -251 1 158 66 67