Malacky.sk: Úvodná stránka

Nebyť borovíc, je na Záhorí Sahara
Pravda, Andrej Barát | 27.08.2012 12:00

Ak by Mária Terézia nevysádzala na záhorských pieskoch masovo borovice, Slovensko by malo podľa geológov takú malú Saharu. Hoci je toto územie výrazne zalesnené, stále ponúka pohľad do zvláštnej krajiny. Jej vyprahnutosť a nehostinnosť sú pritom iba zdanie. V skutočnosti je domovom vzácnych živočíchov a rastlín.

Na ich zhliadnutie treba ďalekohľad, trpezlivosť a trochu šťastia. Možno tu pozorovať vyše 500 druhov motýľov, medzi nimi aj kriticky ohrozeného očkáňa piesočného či modráčika čiernoškvrnného, ktorého larvy sa živia materinou dúškou. Kedysi tieto miesta obýval dokonca aj skarabeus, chrobák egyptských faraónov, dnes tu vídať len jeho vzdialeného príbuzného a druhého najväčšieho chrobáka na Slovensku – nosorožteka obyčajného.

V oblakoch krúži včelár lesný, v poraste možno zazrieť dudka chochlatého či lelka európskeho. Pri potulkách po piesočných dunách môže návštevníkom skrížiť cestu užovka hladká, ktorá dokáže ľudí vystrašiť svojou výraznou tmavou kresbou na chrbte. Pripomína vretenicu, ale nijaký strach, tento jedovatý had na Záhorí nežije.

Väčšinu záhorských pieskov zaberá vojenský obvod, do ktorého je vstup zakázaný počas cvičení. Preto si treba na stránke ministerstva obrany pred návštevou preveriť, či tam neprebiehajú náhodou streľby. Pieskové duny možno obdivovať najmä v blízkosti obce Lakšárska Nová Ves.

Odkiaľ sa tu vlastne vzalo toľko piesku? Podľa Juraja Maglaya, vedúceho oddelenia neogénu a kvartéru v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, sa to udialo niekedy na začiatku štvrtohôr, presnejšie počas obdobia nazývaného pleistocén viac ako 2 milióny rokov dozadu. ,,Jemné piesky sem navial vietor prevažne z nivy rieky Moravy. Dialo sa to najmä v chladných obdobiach, počas zaľadnenia," vysvetlil Maglay. Nesiahal sem síce ľadovec, no krajina tu bola vtedy nehostinná a bola takmer bez kríkov a stromov, ktoré by držali pôdu pohromade. Pôsobením silného vetra sa tu usádzal piesok a vznikali pieskové duny.

Do malej púšte, ktorá vďaka vetru pomaly putovala po krajine, v 18. storočí zasiahol človek. ,,Nedala sa tu obrábať pôda, aj preto je na Záhorí stále riedke osídlenie. Za panovania Márie Terézie sa hľadali spôsoby, ako to zmeniť," naznačil Maglay. A tak sa tu začala sadiť borovica. Zvláda totiž sucho a má dostatočne hlboké korene, ktoré dosiahnu až do miest, kde sa drží vlaha. Dobre odoláva vetru. Taktiež sa tu umelo vysádzal dub.

Podľa Maglaya sú tieto piesky fenoménom. ,,Je to ekosystém, ktorý treba chrániť. Je to výrazný krajinotvorný prvok. Niečo podobné sa zachovalo už len vo Francúzsku a na pobreží Holandska a Belgicka." Na Slovensku sú zvyšky pieskových dún ešte na juhu, najmä medzi Komárnom a obcou Mužla. V tejto oblasti sa rozkladajú ďalšie špecifické a málo známe ekosystémy – slaniská. O ich záchranu sa už niekoľko mesiacov usilujú ekológovia. Ide o pätnásť lokalít blízko dedín Iža, Marcelová, Tvrdošovce či Nesvady.

Obsahujú veľmi slanú pôdu, na ktorej dokáže rásť len niekoľko vzácnych druhov rastlín. Slanisko pri obci Kamenín je napríklad jediným miestom, kde rastie endemit – limonka Gmelinova podunajská, má drobné fialové kvety. Slaniská boli kedysi typickými pastvami pre ovce. Posledným miestom, kde sa udržala táto tradícia, je lokalita Siky pri obci Močenok.

Tipy na ďalšie výlety
Plavecký hrad – na zrúcaninu sa dá vyjsť z Plaveckého Podhradia za 30 minút, pod hradom sa skrýva rozľahlý jaskynný systém, v ktorom podľa legiend hradní páni skryli svoje poklady

Korlátko – je to zrúcanina hradu z 13. storočia, ktorý kedysi strážil takzvanú Českú cestu, bola súčasťou dlhej obchodnej cesty, ktorá viedla až k Atlantiku

Vrch Vysoká – je druhým najvyšším vrchom Malých Karpát, čnie nad obcou Kuchyňa, vidieť z neho až na Tribeč a Považský Inovec

Margitin dvor – je to rodinná farma medzi obcami Dubová a Častá, ktorá chová kone plemena Furioso, zo sedla môžu návštevníci spoznávať Červený Kameň, Budmerický kaštieľ či Smolenický zámok

Kúpele Smrdáky – tunajší prameň patrí k zdrojom s najvyššou koncentráciou síry v Európe, ponúkajú liečebné aj relaxačné pobyty

Užitočné rady
•pred návštevou pieskov vo vojenskom obvode Záhorie si treba na stránke mosr.sk overiť, či tam vojaci nemajú cvičenie, vtedy je vstup zakázaný
•rýchly prístup k pieskom je na ceste cez vojenský obvod medzi Lakšárskou Novou Vsou a Plaveckým Mikulášom, tu treba zaparkovať asi v polovici cesty neďaleko betónových terčov
•tunajšie lesy obľubujú aj hubári
•ďalšie vzácne pieskové plochy a slaniská sú roztrúsené na juhu Slovenska neďaleko Komárna, Mužle, Chotína, Marcelovej, Tvrdošoviec, Nesvád či Močenka