Malacky.sk: Úvodná stránka

Parky majú priťahovať kapitál do regiónov

Zdroj: Hospodárske noviny, Strana: 30, Autor: Peter Hajaš, Dátum: 28.09.2012 00:00:00

Zahraničné investície sú v slovenskej ekonomike kľúčové.
V súčasnosti je každý tretí Slovák zamestnaný v podniku, ktorý vlastní zahraničný investor.
Práve preto je veľmi dôležité vybudovať na prílev ďalších investícií podmienky. Týka sa to aj širokej ponuky dostupných a transparentne majetkovo vyrovnaných lokalít so všetkou potrebnou infraštruktúrou.
A to nielen pre zahraničné investície, avšak aj pre domáce.
Dobré podmienky sú základ Napriek viacerým výhodám, ktoré Slovensko ako investičná destinácia ponúka, ostávajú niektoré regióny Slovenska pre investorov neatraktívne, a to aj napriek tomu, že ponúkajú určité výhody, ako je napríklad dostatok pracovnej sily či nízka cena jej práce.
Na Slovensku sme si zvykli, že podmienky na podnikanie sú nastavené celoplošne. Pri obmedzeniach vyplývajúcich z hospodárskeho súťažného regulačného rámca EÚ je to samozrejmé. Avšak zlyhanie politík regionálneho rozvoja ukazuje potrebu radikálnejších riešení, ak chceme aj do najmenej rozvinutých regiónov pritiahnuť viac kapitálu.
Pri príleve zahraničných investorov je dôležité vybudovať stabilné a rovnoprávne podmienky pre investora.
K nim okrem iného patrí aj ponuka vhodných lokalít na etablovanie sa investora – ponuka priemyselných parkov tak zelených, ako aj hnedých.
Prázdne priemyselné parky Na Slovensku vznikli desiatky priemyselných parkov, ktoré boli v posledných rokoch financované najmä zo štrukturálnych fondov EÚ. Nezriedka však ostávajú prázdne.
Podpora zriaďovania a umiestňovania priemyselných parkov je čiastočne upravená iba od roku 2001. Napriek ekonomickým a sociálnym pozitívam, ktoré priemyselné parky prinášajú do daného regiónu, ich nevhodné umiestnenie môže mať vážne negatívne dôsledky na životné prostredie a rozvoj regiónu.
Finančná kríza zasiahla aj developerov priemyselných parkov.
Banky im prefinancujú oveľa menšiu časť projektu, ak vôbec nejaký, a zasiahlo ich aj spomalenie trhu.
Preto niektorí developeri zmenili svoje plány a rozhodli sa v najbližšom čase nestavať. Podľa predstaviteľov automobilového priemyslu sa práve títo developeri momentálne sústreďujú skôr na dokončenie prenajímania existujúcich priestorov.
V tejto súvislosti je príkladom priemyselný park vo Vranove nad Topľou, na východe Slovenska, do ktorého neprišiel zatiaľ žiadny investor.
Park bol pritom vybudovaný ešte v roku 2008, s plánom vytvoriť minimálne 560 pracovných miest a preinvestovať približne 1,3 milióna eur. Zíva však prázdnotou.
Mesto vyplatilo viac ako 60-tisíc eur za sprostredkovanie a získanie investorov do priemyselného parku, oslovilo aj zahraničných diplomatov – nepomohlo. Spoliehať sa na štát tiež nepomohlo.
Okrem toho stále nie sú vyriešené pozemkové vzťahy. Mesto nedokázalo odkúpiť všetky pozemky pod priemyselným parkom.
A problémom je aj chýbajúca dobrá cesta medzi Prešovom a Vranovom.
Transformácia na zóny Práve priemyselné parky, resp. územia, ktoré v regiónoch, kde všetky iné opatrenia na podporu zníženia nezamestnanosti zlyhali, by sa mohli pretransformovať na špeciálne ekonomické zóny, respektíve na zóny rýchleho rastu.
Vhodné by bolo pripraviť pre ne zvýhodnené podmienky, ktoré v nich podnikatelia nájdu.
Onedlho bude skolaudovaný prvý technologický park v Trnave.
Budujú sa aj ďalšie nové technologické parky v Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach.
Celkovo bolo v priemyselných parkoch vytvorených približne 35tisíc pracovných miest. Zároveň boli vytvorené aj sekundárne pracovné miesta, čo tiež tvorí významný podiel na zamestnanosti v regióne.
Vláda sa dočasne rozhodla nepodporovať výstavbu nových priemyselných parkov, respektíve revitalizáciu hnedých, pokiaľ sa nezvýši obsadenosť súčasných.
Chýbajú logistické parky Miera neobsadenosti priemyselných priestorov na Slovensku je podľa poradenskej spoločnosti v oblasti priemyselných nehnuteľností Cushman & Wakefield najnižšia v strednej Európe. Práve to využili niektoré developerské firmy, aby začali novú výstavbu.
Developer industriálnych nehnuteľností Prologis v máji tohto roku oznámil, že odštartuje v Prologis Parku Bratislava výstavbu 47tisíc štvorcových metrov priemyselných priestorov. Špekulatívna výstavba však môže ovplyvňovať výstavbu nájomných priemyselných priestorov na Slovensku, a to môže spôsobiť aj mierny nárast neobsadenosti industriálnych priestorov v treťom štvrťroku tohto roku.
Celková rozloha logistických projektov v SR predstavuje zhruba 1,21
milióna m2, priemerné nájomné sa pohybuje na hodnotách 3,5 až 3,7
eur/m2/mesiac. Výstavbu a rozširovanie chystá napríklad Prologis a Karimpol v Senci, PointPark Properties v Žiline, Immorent v Košiciach.
Súčasné logistické parky Z hľadiska služieb ponúkaných v logistických parkoch najväčší rozvoj bol v roku 2009. Bol to logický ohlas na obdobie najvyššieho prílevu zahraničných investícií na Slovensko a znamenal výstavbu a prudký rozvoj najmä elektrotechnického priemyslu, a to hlavne v oblasti Nitry, Trenčína, a Košíc na východe.
Nezanedbateľný vplyv na rast logistických kapacít malo aj zvyšovanie výrobných kapacít vo Volkswagene Bratislava, na ktorý je nadviazaný automobilový priemyselný park dodávateľov tejto automobilky pri diaľnici Bratislava – Malacky neďaleko Lozorna na Záhorí, kde ide o jeden z prvých parkov podobného typu na Slovensku.
Nárast výrobných kapacít spoločnosti Kia v Žiline je odrazom spokojnosti investora s podnikateľským prostredím v regióne a na Slovensku. Má to však odraz v akútnom nedostatku skladovacích priestorov v regióne. Ohlásili sa viaceré developerské projekty, je však otázne, či v súčasnej doznievajúcej finančnej kríze budú zrealizované.
V Bratislave sa už dlhšie objavuje snaha vybudovať pri letisku projekt logistického centra v spojení s polyfunkčnosťou, prípadne dotiahnutie projektu ešte z roku 2008 na opravu a údržbu veľkých dopravných lietadiel. Samozrejme, že aj v regióne popri diaľnici D1, a to v oblasti Senca a Trnavy, je priestor na ďalší rozvoj logistiky najmä pre potreby už stabilizovaného investora Samsung.
Prekvapujúco sa vyvíja situácia napríklad v priemyselnom parku Trenčín, kde dokončil svoju investíciu posledný najväčší investor v elektrotechnickom sektore, AU Optronics z Taiwanu, ktorému sa s dosiahnutím predpokladaných výrobných kapacít príliš nedarí a výstavba plánovaných logistických projektov na priľahlých pozemkoch je v nedohľadne.
Cesty a zase len cesty Aby investori zo Slovenska neutekali k susedom do Maďarska a Česka, je potrebné dobudovať diaľničné spojenie severnou trasou Košice – Bratislava. Privítali by to najmä Martin, Ružomberok, Poprad, Prešov či Košice. Pomohlo by to aj novému priemyselno-logistickému centru Cestice v blízkosti oceliarskeho gigantu US Steel. Potrebuje priame napojenie na letisko a na diaľnicu v Maďarsku.
Úspešnosť priemyselných parkov závisí predovšetkým od previazanosti investorov s podnikateľským prostredím regiónu a zharmonizovania potrieb investora s dostupnou pracovnou silou.
Peter Hajaš, v rokoch 2006 – 2009 pôsobil ako generálny riaditeľ agentúry SARIO - Legislatíva Povinnosť posudzovať návrhy priemyselných parkov upravuje zákon NR SR č. 127/1994 Z. z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona NR SR č. 391/2000 Z. z.
Okrem toho Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s ďalšími ministerstvami zabezpečilo v roku 2002 vypracovanie Štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach Slovenska, v ktorej sa na základe dotazníkov posudzovali predpoklady navrhovaných lokalít v rámci jednotlivých regiónov.
- Vybrané priemyselné parky v rámci SR, ich plánovaná obsadenosť a realita Priemyselný park Výmera (v m2) Obsadenosť (v %) Počet plánovaných Počet skutočne vytvorených pracovných miest pracovných miest Obec Diakovce 75 243 99 321 0
Mesto Galanta 124 704 100 316 78
Mesto Hurbanovo 84 930 44 100 12
Mesto Myjava 141 017 82 246 406
Mesto Lučenec 63 000 30 252 30
Mesto Hnúšťa 4 469 100 45 57
Obec Vígľaš 378 000 8 245 2
Mesto Detva 29 517 100 538 315
Mesto Poprad 91 285 76 166 717
Mesto Lipany 117 588 30 136 53
Obec Jaklovce 7 426 70 230 160
Obec Kojšov 980 100 62 35
Mesto Vranov nad Topľou 160 000 0 560 0
Mesto Snina 5 254 100 120 150
Mesto Trebišov 30 794 31 250 69