Malacky.sk: Úvodná stránka

Zdroj: Žilinské noviny, Strana: 21, Autor: KATARÍNA KVAŠŇOVSKÁ, Dátum: 23.08.2011 00:00:00 /                                              Michal Režný (25) je súčasťou kolektívu Mestského divadla v Žiline už celý rok.Otom, ako sa mu darí a či samu tu páči,sme sa s ním pozhovárali.
ŽILINA. Sympatický mladý muž, pôvodom z Malaciek, začal svoju kariéru herca práve v našom divadle v Žiline.
O tom, ako sa sem dostal, a či ho práca baví nám ochotne a rád porozprával.
- Patríte do hereckého kolektívu Mestského divadla v Žiline.
Ako sa vám darí? Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku žilinského divadla?
- Za všetkým stojí osobnosť a predovšetkým osobitosť Eduarda Kudláča. Snáď sa nám aj s kolegami darí, keďže mi vedenie divadla predĺžilo pracovnú zmluvu.
- Ako hodnotíte „herecký rok“, ktorý ste tu strávili?
- Bol to môj prvý hmatateľný kontakt s profesionálnym divadlom na plný úväzok.
Kým človek študuje na VŠMU, pripadá si ako v inkubátore.
Teraz som väčšmi zodpovedný sám za seba a za svoju prácu.
Následky pociťujem predovšetkým na svojej koži a nie vo vysokoškolskom indexe.
- Už sa vám stalo, že vás na ulici niekto zastavil/oslovil?
- Nie, nič také sa mi ešte nestalo. Preto som si kúpil fotoaparát a fotografujem Ivku (herečku Ivetu Kubáčkovú, pozn. red.) pri každej príležitosti, aby som jej kompenzoval nedostatok uznania.
- Ako si rozumiete s kolegami hercami?
- Mám neskromný pocit, že sme s Ivkou „benjamínkovia“
divadla. Uvidíme dokedy.
- Páči sa vám Žilina?
- Čím ďalej, tým viac.
- Vždy ste chceli byť hercom?
- Mali sme doma v obývačke taký betónový schod, na ktorom som tajne vystupoval.
Vtedy som túžil byť spevák.
Keď som mal moderátorské obdobie, tak som zamknutý na toalete čítal články z novín a díval sa pred seba na dvere v presvedčení, že je to čítacie zariadenie. Neskôr na gymnáziu som chcel byť právnik, alebo lekár. Azda preto ma môžete na ulici stretnúť skôr v košeli a nie v tričku.
- Čo vás na hraní baví najviac?
- Možnosť prežiť životné príbehy výnimočných, zaujímavých, ale aj úplne obyčajných ľudí. A vymýšľať si.
- Aké postavy najradšej hráte?
- Herecká práca nie je čiernobiela.
V zdanlivo záporných postavách hľadám to dobré a naopak.
- Po boku ktorého slávneho herca by ste si radi zahrali?
- Tieto sny sa mi postupne plnia. U nás v divadle som si zahral s Jankou Oľhovou, pri nakrúcaní som sa stretol aj so Zuzkou Fialovou a v škole s pani prof. Vášáryovou. Do „zbierky“ už chýba len Meryl Streep.
- Čo robievate vo svojom voľnom čase?
Máte nejakú špeciálnu záľubu?
- Veľa času strávim cestovaním vo vlaku. Pozorujem ľudí, je to výborný zdroj inšpirácie.
Keď som v Žiline, rád sa prechádzam.
Na lavičkách pri schodoch cestou na Hájik stretávam skupinky mladých, ktorí po mne občas niečo svorne pokrikujú. Kým len pokrikujú a nič nehádžu, je dobre. Na Žiline ma fascinuje, že v tom istom bare je v piatok dvesto ľudí a v sobotu pätnásť.
- Kde najradšej chodievate na dovolenky?Kam sa chystáte tento rok?
- Milujem teplo, slnko, more, históriu, pamiatky. Obľúbil som si Egypt. Tento rok na dovolenku? Nepovedali vám, koľko zarábame? V zime som lyžoval, ale teraz platím plyn.
Buď lyžujete, alebo kúrite (smiech). Život je otázkou priorít.
- Aký typ žien sa vám páči?
A čo hovoríte na Žilinčanky?
- Dlhodobo má u mňa status najéterickejšej Žilinčanky Barborka Švidraňová. Zažili ste ju, keď spieva?
- Aký je váš životný sen?
- Mať okolo seba zdravých, šťastných a spokojných ľudí, ktorí stoja pevne nohami na zemi. To ma motivuje.