Malacky.sk: Úvodná stránka

Pravda | 10.8.2009 | Najkrajší kút Bratislavský kraj, 24 | Soňa Pacherová
 

Bratislava ponúka viac ako sedem divov. Aj keď v malom

Patrí medzi najmladšie európske metropoly. Mladá, nevybúrená, šarmantná, dynamická. Jej povahu formovala pestrá zmes kultúr. Vďaka polohe pri Dunaji, na križovatke obchodných ciest. „V Európe nájdete veľa miest, ale len málo z nich má neopakovateľnú atmosféru. Tá bratislavská vám v pamäti zostane navždy,“ chváli hlavné mesto Slovenska Milan Vajda, vedúci oddelenia marketingu mestského magistrátu.

O Bratislave možno začať rozprávať z ktoréhokoľvek konca. Štvorvežový Bratislavský hrad, majestátny Devín, 19 uhorských kráľov korunovaných v Dóme svätého Martina, zopár vetami sa naozaj nedá opísať jej bohatá história. Veľké silvestrovské Partyslavy, pestré Kultúrne letá, nové výškové dominanty, obliehané obchodné centrá, to je zase Bratislava súčasná.

V Bratislave žijú Bratislavčania. Tisíce ich síce na víkend odchádzajú „domov“ celkom inam. Ak však majú k Bratislave pekný vzťah, sú v nej vítaní. Pravého Bratislavčana bolo vždy najľahšie poznať podľa reči. S tvrdým ťahavým prízvukom zvládal štyri jazyky: slovenský, nemecký, maďarský a mišmaš. V Bratislave, kedysi Prešporku (Pressburg, Pozsony) totiž roky znela stará „prešpurčina“, teda mišmaš slovenských, nemeckých a maďarských slov.

Správny Bratislavčan hosťovi vymenuje aspoň sedem divov svojho mesta. Vraj sú pyramídy len v Egypte? A čo tá oceľová, dokonca obrátená „hore nohami“, na Mýtnej ulici? Stavebný unikát, v ktorom sídli Slovenský rozhlas, má prekvapivo najviac nepriateľov – doma. Turisti na ňom môžu oči nechať.

Alebo sa ráči poprechádzať záhradami kráľovnej Semiramis? Podobné v Bratislave vysadila sama príroda. Na vrchu Sandberg, na úbočí Devínskej Kobyly. Našli sa tam tisíce skamenelín lastúrnikov, žraločích zubov, kostí tuleňov a veľrýb. V raritných devínskych lesostepiach žije aj modlivka zelená, známa požieračka vlastných sexuálnych partnerov.

Zrúcaný maják, podobný tomu slávnemu z ostrova Faros? Aj takým, hoci menším, sa Bratislava chválila až do konca druhej svetovej vojny. Svetlami piatich plynových lámp žiaril na Vajanskéhonábreží. Ako súčasť vyhliadkovej terasy, ktorú mestu daroval gróf Esterházy.

Uštipačný Bratislavčan však pridá aj niekoľko divov rýdzo bratislavských. Úzky rozchod koľají mestských električiek, ešte užšie a večne upchaté ulice. Prípadne div zvaný bratislavské metro, ktorý zatiaľ predstavil svetu len režisér Juraj Jakubisko. V rovnomennom krátkom filme najprv zišiel dolu schodmi do mestských záchodov a vzápätí vyšiel hore schodmi z iných.

Znalý Bratislavčan ponúkne hosťovi príbehy o svojich bratislavských predkov. Ako učený Johann Müller Regiomontanus z Academie Istropolitana predvádzal kráľovi Matejovi Korvínovi model mechanickej železnej muchy. Ako rojko Faustus Verančič skúšal zletieť z veže Dómu na umelých krídlach. Ako malý Andrej Segner v Mlynskej doline hľadel na drevené koleso klepotajúce v riečke Vydrici – a neskôr vynašiel princíp reaktívneho motora. Ako si dal Napoleon Bonaparte partičku šachu s neživým (?) tureckým veľmajstrom, ktorého stvoril bratislavský rodák Ján Vlk Kempelen. Ako Samuel Mikovíni stanovil bratislavský poludník. Ako Ján Bahýľ vzlietol z Firšnálu (Námestia slobody) na vlastnom prototype vrtuľníka. Ako „bratislavský Robinson“ Karol Jetting na morských výpravách dvakrát stroskotal a takmer rok prežil opustený mimo civilizácie...

Pohostinný Bratislavčan pozve priateľa na výbornú kávu na populárne korzo, ktoré stráži ešte populárnejší Čumil. Vyvezie sa s ním na pylón Nového mosta alebo do reštaurácie veže na Kamzíku. Vytiahne ho na túru na Vysokú, Záruby a iné malokarpatské kopce. A skončia spolu pri bratislavských rožkoch a vynikajúcom račianskom vínku.

Bratislavčan má o návštevníkov postarané. „Do Bratislavy prichádza množstvo turistov, biznismanov či investorov. Láka ich tak tajomstvo starého a nepoznaného mesta, ako aj živá atmosféra, ktorú jej vdychujú najmä mladí ľudia,“ neobáva sa o ich úbytok Milan Vajda z magistrátu. © PEREX, A. S.

***

NAJkrajší hrad, zámok či zrúcanina

Hoci je symbol Bratislavy v týchto dňoch obkolesený lešením, Bratislavský hrad je stále jedným z najväčších turistických lákadiel hlavného mesta. Rekonštrukcia má ešte zveľadiť jeho krásy, nové osvetlenie z neho zase spraví hlavnú dominantu metropoly na Dunaji. Rovnaká rieka obteká aj okolo ďalšieho známeho hradu. Devín s jeho romantickou vežičkou leží pri sútoku Dunaja a Moravy a je z neho tiež krásny výhľad na okolitú krajinu. Do malebnej prírody je zasadený aj hrad Červený Kameň, ktorý je známy svojimi rozsiahlymi pivnicami, kde sa aj v súčasnosti organizujú veľké hostiny a rauty.

NAJkrajšie námestie či ulica

Hviezdoslav má v Bratislave spoločnosť 365 dní v roku. Námestie, ktoré nesie jeho meno a kde stojí jeho socha, je totiž rušnou promenádou, kde sa stretávajú ľudia z celého Slovenska i sveta. Dominantnou Hviezdoslavovho námestia je stará budova SND. Tí, ktorí navštevujú vinobranie v Pezinku, isto dôverne poznajú Radničné námestie v tomto mestečku. Kto pozná Pezinok aj mimo vinobraní, vie, že námestie na kráse nič nestratí ani vo všedné dni. Plná ľudí, cez deň aj v noci a počas všetkých ročných období je bratislavská Michalská ulica. Pekný výhľad na ňu ponúka jej dominanta – Michalská veža.

NAJlepšie kúpanie

Keďže Bratislava stále čaká na poriadne kúpalisko, ľudia z hlavného mesta, ale aj z celého regiónu často navštevujú akvapark v Senci. Otvorený je počas celého roka. Bratislavčania sa v lete radi kúpu na Zlatých pieskoch. Prírodné kúpalisko s kempingom ponúka rôzne atrakcie ako napríklad tobogany, vodné lyže či vodné bicykle. V lete sa tu neraz konajú koncerty či hudobné festivaly. Najvyhľadávanejším prírodným kúpaliskom v kraji sú však zrejme Slnečné jazerá, ktoré sa nachádzajú rovnako ako akvapark v Senci. Veľa slnečných dní a rušný život pre mladých z nich robí obľúbenú destináciu.

NAJkrajší kostol či kláštor

Pýchou hlavného mesta je medzi inými pamiatkami aj Dóm svätého Martina. Najslávnejšie obdobie zažil medzi rokmi 1563 až 1830, keď bol uhorským korunovačným kostolom. Populárny je však aj dnes, cez víkendy býva napríklad obkolesený mladomanželmi, ktorí si chcú v jeho malebnom okolí spraviť pekné fotografi e. Romantický je aj bratislavský Modrý kostolík, postavený začiatkom minulého storočia v secesnom štýle. Vzácny kostol majú aj v Malackách. V Kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa nachádza verná napodobenina jeruzalemských schodov.

NAJkrajší výhľad

Centrum hlavného mesta ako na dlani ponúka terasa nad reštauráciou UFO, ktorá tróni nad Novým mostom. Krásne z nej vidno Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina, ale aj ďalšie pamiatky Starého Mesta, z druhej strany zase núka pozoruhodný pohľad na najväčšie slovenské sídlisko – Petržalku. Severne od Modry v Malých Karpatoch sa zase nachádza rozhľadňa Veľká Homoľa. Vysoká je 20 metrov a nachádza sa na kopci s nadmorskou výškou 709 metrov. Je z nej krásny výhľad do ďalekého okolia. Lužné lesy aj neraz dravú rieku Morava možno zase pozorovať z pieskoviska Sandberg.