Malacky.sk: Úvodná stránka

„Hurá, nech žije Ľudovít!“ ozvalo sa naraz z dvadsiatich hrdiel, „sláva mu, sláva!“, lebo vo dverách sa ocitla krásna mužská postava, ktorej jasné oko s výrazom otcovskej radosti hľadelo po nádejnej mládeži, kvete mladého Slovenska...
Takto zachytáva  príchod Ľudovíta Štúra medzi študentov Viliam P. Tóth  vo svojom diele  Štúrova osobnosť.
Možno rovnako  by sme túto mimoriadne významnú osobnosť našej histórie privítali na pôde cirkevnej školy aj my po prednáške o Ľudovítovi Štúrovi,  ktorá sa uskutočnila práve v deň jeho 200. narodenín. Štúrov pestrý život, jeho odkaz pre dnešné generácie, zaujímavosti zo života štúrovcov nám priblížil Mgr. Richard Drška, zamestnanec Záhorského múzea v Skalici. Bola to jedna z mnohých aktivít v cirkevnej škole pri príležitosti Roka Ľudovíta Štúra.

Žiaci 8. a 9. ročníkov navštívili Výstavu Ľudovíta Štúra na Bratislavskom hrade a oboznámili sa s míľnikmi vo vývine spoločnosti v 19. storočí na našom území práve vďaka aktivite i odvahe štúrovskej generácie. Na hodinách slovenského jazyka a dejepisu si žiaci pripravujú projekty o štúrovcoch, o historických, spoločenských i kultúrnych  udalostiach, ktoré menili našu históriu. Pani učiteľka Bogdalíková pripravuje so žiakmi pracovný list o štúrovcoch pod názvom Šťúrame sa v histórii. Študenti gymnázia sa zúčastnili na vernisáži pri príležitosti otvorenia Pamätnej izby J. M. Hurbana v Hlbokom. Pozreli si film True Štúr a napísali zaujímavé recenzie. Rok Ľudovíta Štúra ukončíme návštevou Matice slovenskej a Národného cintorína v Martine.

Všetky poznatky a získané informácie žiaci vtesnajú do rôznych výtvarných i literárnych foriem a spolu s fotodokumentáciou použijú pri príprave výstavy. Ak vás osobnosť Ľudovíta Štúra zaujala, už teraz vás srdečne pozývame na prehliadku výstavy Rok Štúra na našej škole, ktorá bude v priestoroch Gymnázia sv. F. Assiského od januára 2016. Môžete sa tešiť na originálne  spracovanú tému očami našich žiakov a študentov. Dôkazom je aj úryvok z fiktívneho listu našej žiačky Štúrovi:
Milý Ľudevít!
Chcem Vám poďakovať a vyjadriť obdiv za Vašu celoživotnú snahu naučiť slovenský národ vážiť si seba i svoju materinskú reč. Ani by ste neverili, koľko práce dá v dnešnej dobe učiteľom naučiť  žiakov aspoň základy toho, čomu ste Vy venovali s láskou celý život.
Hoci už navštevujem 8. ročník ZŠ, nestalo sa mi, že by som napísala diktát lepšie ako na trojku. Kladiem si otázku: V čom je chyba, Ľudevít? Mám pocit, že naša ľubozvučná slovenčina v sebe skrýva veľmi veľa tajomstiev, do ktorých, obávam sa, nikdy nepreniknem. Napriek tomu sa mi naša reč veľmi páči.  Ste pre mňa veľkým vzorom a stelesnením odvahy a vytrvalosti.
Ďakujem, že ste boli, túžili, verili.
P.S. Viem, že ypsilon nie je Váš výmysel.

-ts-