V 30. rokoch minulého storočia, až do osudného roku 1938, aeroplány Československých aerolínií lietali aj v noci. Na orientáciu využívali piloti na priamkach trasy Praha –Brno Bratislava a naspäť svetelné otočné majáky.
Spolu ich bolo sedemnásť, na Slovensku tri: v Borinke na Kozlisku nad pajštúnskym hradom, v Moravskom Svätom Jáne a v Malackách
Ako maják pracoval
Na vrchole oceľovej konštrukcie bola plošina s otočným majákom. Pozostával zo svetelného zdroja, pochromovaných zrkadiel a žiaroviek v ohnisku zrkadla. Elektromotor otáčal bubon majáka rýchlosťou šesť otáčok za minútu. Strojovňa s búdkou z plechu, s rozvodovou doskou a spínacím mechanizmom bola v dolnej časti stožiara. Maják sa zapínal len v čase preletov pravidelných liniek v nočných hodinách. Zariadenie bolo spoľahlivé, automatika dokonca dokázala vymeniť aj nefunkčnú žiarovku.
V roku 1939 majáky svoju činnosť skončili
Majáky boli v katastroch obcí svojráznou kuriozitou, neskôr technickou pamiatkou, spravidla to bola dominanta, miesto vychádzok mládeže, vyhliadková atrakcia. Niektoré zmenili svoj účel, iné nahradili nové veže, alebo celkom podľahli skaze. Smutné osudy krásnych zariadení Pajštúnsky maják, skončil po vojne v réžii hasičov. Odpílili mu autogénom nohy a odviezli ho do šrotu. Turisti nájdu už len jeho betónový základ.
Podobný osud mal aj maják číslo 15, neďaleko železničnej stanice v Moravskom Svätom Jáne, v lokalite zvanej Šibenica, asi v roku 1965.
Počas búrky udierali do stožiara blesky a bolestivo zranili okoloidúca ženu. Vzápätí na to vojaci konštrukciu zhodili a putovala do šrotu.
